Je úžasné, ako vám jediný človek dokáže zmeniť život. Človek, ktorý vás pochopí, vidí vo vás to dobré a chce vám pomôcť nielen preto, že sa to patrí, ale naozaj zo srdca. Viktória prežila kruté detstvo. Bola v domove, v pestúnskych rodinách, ktoré s ňou zaobchádzali zle, v jednej ju dokonca vyhladovali, nikto jej neveril... Ale aj odvrhnutý, nemilovaný a osamelý človek bez koreňov je schopný milovať rovnako ako ktokoľvek iný. pokračovanie článku
Nielen preto, že dve konkrétne sú moje:-), ale pre ich čistotu, úprimnosť a otvorenosť. Zbožňujem ich výroky, zvedavé otázky a originálne nápady. Odkedy mám deti, môj život je rozhodne pestrejší a už by som si ho nevedel predstaviť bez tých ich postrehov. Včera zasa zopárkrát zaperlili... napokon, asi budete súhlasiť, že väčšina pravdivých výrokov pochádza od detí. A často sú to aj tie najvtipnejšie výroky. pokračovanie článku
Kniha, kvôli ktorej si vezmete dovolenku. Kniha, ktorá sa stala svetovým bestsellerom a z trilógie, ktorej je súčasťou, sa predalo neuveriteľných 62 miliónov výtlačkov. Geniálna detektívka, aká nemá podľa mnohých za posledné roky konkurenciu. Jedna z mála kníh, ktorú v priebehu pár rokov sfilmovali dvakrát – najskôr domáci Švédi a teraz Hollywood. Režisérskej paličky sa chopil známy David Fincher a urobil to fantasticky. Ak ste túto knihu ešte nečítali, po filme budete chcieť...ale odporúčam prečítať si najskôr knihu a potom ísť do kina. Ešte to stihnete – oficiálna slovenská premiéra je až budúci týždeň. pokračovanie článku
Spoznal som ju pred rokmi, keď som sa ako novinár plavil loďou okolo chorvátskeho pobrežia. Bola to milá, príjemná spoločníčka v stredných rokoch. Rozhľadená a zaujímavá. Milovníčka cestovania a dobrodružstva, ktoré pre ňu boli ako droga. Fanúšička toho pravého cestovania: žiadne hviezdičkové hotely, pohodlné auto či ošetrená strava. Dôležitejšie boli príbehy, zaujímavé zážitky a vzácne skúsenosti. Po rokoch som sa s ňou stretol opäť. Virtuálne. pokračovanie článku
Nechať sa okradnúť v bratislavskej MHD, nie je žiadne umenie. Potvrdia to najmä cezpoľní a kedysi, tak druhý-tretí rok, čo som bol v Bratislave, som si to zažil aj ja. Odvtedy si dávam poriadny pozor. Vždy a všade. Dnes ráno som si pohodovo nastúpil do električky, z ktorej sa však o pár minút stala takmer hammelovsky smutná ranná električka... našťastie, nestala sa. pokračovanie článku
Chorobná ctižiadostivosť, túžba po moci, je najsilnejšia droga, na ktorú si zvyknete a po čase nemôžete bez nej existovať. Chcete ovládať masy a správate sa ako narkoman pri absťáku. Feťák na ulici zabije dôchodkyňu, len aby sa dostal k dávke. Čo urobí vplyvný politik závislý od neustáleho zvyšovania svojej moci a príjmov? Obete nič neznamenajú. Obchodovanie s mafiou, odpočúvanie novinárov, zabíjanie tureckých prisťahovalcov v Nemecku... Moc má život okoreniť, urobiť ho zaujímavejším, nie ho definovať. Ak sa tak stane, znamená to katastrofu. pokračovanie článku
Ako chlapec som miloval Troch pátračov. Premúdrelého Jupitera, atletického Petra, systematického Boba...nevedel som sa dočkať každej ďalšej ich záhady a ešte aj dnes si ich prečítam. Minimálne z nostalgie. V detstve treba knihy a hrdinov, s ktorými sa môžete stotožniť, prijať ich medzi seba, prežívať spolu s nimi ich dobrodružstvá. Preto som sa potešil, keď pred pár dňami vyšla novinka Johna Grishama. Pre novú generáciu čitateľov, tínedžerov...ale ani ja, ktorý mám od puberty pekne ďaleko, som sa rozhodne nenudil. Práve naopak. pokračovanie článku
Predstavte si, že doma vyhrabete fotku spred desiatich rokov, keď ste boli na skvelej dovolenke v Chorvátsku...a vložením do vzácnej knihy sa tam prenesiete v čase a na dané miesto. Alebo máte odloženú fotku so strýkom, ktorý už zomrel, no vy dodnes spomínate na super opekačku v Slovenskom raji...a o chvíľu sa tam presuniete a môžete sa s ním opäť porozprávať. Cestovanie v čase pomocou vzácnej knihy a fotografií je základom príbehu Smaragdový atlas, ktorý mi pred časom podstrčili - vraj prvá časť série à la Harry Potter. Bol som zvedavý, možno trochu skeptický. Veď kedysi som čítal Harryho Pottera a tešil som sa na každý nový diel. A hoci som asi nebol cieľovka, dostalo ma to... pokračovanie článku
Celý náš život je hra na slepú babu. S natiahnutými rukami hľadáme v tme blízkeho človeka. Snažíme sa uchopiť čosi, čo nás naplní, poteší, pohladí...ale zároveň sa uzatvárame. Bojíme sa otvoriť, aby ten druhý do nás celkom nevidel a nemohol nás ešte viac zraniť. A s pribúdajúcim vekom pociťujeme osamelosť ešte intenzívnejšie... pokračovanie článku
Státisíce kníh a stovka krajín. Raj pre knihomilov. V nedeľu sa skončil najväčší knižný veľtrh v nemeckom Frankfurte. Prišiel Umberto Eco, slávny horolezec Reinhold Messner, Google s Amazonom podebatili o tom, ako funguje obchodný model s e-knihami a spolužitie klasickej, tlačenej knihy s digitálnou. Čestným hosťom bol Bájny Island a hoci slávna speváčka Björk neprišla, ukázal sa aspoň producent a skladateľ Valgeir Sigurdsson, ktorý s Björk často spolupracoval. pokračovanie článku
Tak som sa vrátil do tínedžerských čias. Chlapčenské somarinky, rezervní kamoši, súrodenecké šarvátky, tajné spolky, pokukovanie po dievčatách, zbožňované počítačové hry, bombové želé cukríky... Taký mininávrat do obdobia –násť, kedy som si myslel, že život jedenásťročného chalana je nafigu. Tak ako život Grega, hlavnej postavy knižky Denník odvážneho bojka, ktorú mi podsunula naša susedka (tiež –násť) a ktorá je vraj cooool (tá knižka, nie susedka), že sa budem za brucho chytať. A musím povedať, že som sa bavil:-) pokračovanie článku
Existuje množstvo trikov a fínt, ako uspieť na pracovných pohovoroch. Keď si vás však vyhliadne headhunter, lovec vyvolených, „talentovaných mozgov“, ste v inej lige. Nastupuje 9-stupňový model výsluchu, ktorý používa FBI. Je to ako samopal vo svete gumipušiek. Nástroj, ktorý razí cestu vpred a ktorý neberie zajatcov. Prináša len rýchle a jasné výsledky v podobe tých najšikovnejších a najodolnejších manažérov, riaditeľov. Headhunter – rovnako ako bežný personalista – sa napríklad tiež pýta na rodinu. Fakt, že uchádzač môže hovoriť o známej téme, o blízkom, mu dodáva pocit istoty. A otvára sa. Dobrý headhunter však dokáže zmapovať jeho slabiny, nájsť Achillovu pätu a toto poznanie neskôr využije... pokračovanie článku
Vracal som sa z práce domov, keď ma zastavil neznámy chlapík. Do štyridsať rokov, celkom upravený, v ruke stískal zopár čísel Nota Bene.
„Dobrý deň, pane,“ pristavil ma. „Nechcem od vás peniaze, nebojte sa...ale prosím, ak máte chvíľočku...,“ začal ma masírovať mierne plačlivým, nie však patetickým hlasom. Zrak sklopený k zemi, sem-tam pozrel hore, či som vôbec ešte tu a rozprával. Verím, že nejedna precitlivenejšia dáma by mu podľahla. „...v takej ťažkej situácii som sa ocitol, tak keby ste mali nejaký gastrolístok....alebo nejaký ten cent, euro,“ zakončil chlapík svoj precítený monológ. Medzi prvými slovami „nechcem od vás peniaze“ a poslednými „cent, euro“ ubehlo sotva 40 sekúnd. Aká to krátka pamäť neznámeho rečníka. A tak som to urobil. pokračovanie článku
Vždy keď cestujem do Francúzska, mám zopár rituálov. Jeden z nich je čo najskôr si dopriať úplne obyčajnú bielu francúzsku baguette a k tomu camembert. Úžasné spojenie chrumkavého, voňavého pečiva s mäkkou krémovitosťou camembertu. Cítite to? A túto skvelú chuť som v posledných dňoch „zažíval“ pri čítaní dvoch kníh. Skvelý historický román Izabela a eseje popretkávané pútavými príbehmi Kdyby nám Paříž vyprávěla. Ich spojenie a paralelné čítanie mi pripravili čitateľské orgie, prevoňané chutným pokrmom... pokračovanie článku
Áno, som bibliopat a leziem tým manželke poriadne na nervy. Moje občasné pokusy rozprúdiť diskusiu o knihách, alebo jej aspoň nejakú najnovšiu vnútiť, je nad moje sily. To akoby ste Borisovi Kollárovi zakázali plodiť deti. Ale nepomôžem si. Využívam na čítanie každý voľný čas. Čítam všade. Hrozím sa straty zraku, čo by bola pre mňa-bibliopata tragédia (pch, vraj audioknihy, tie sú príliš pomalé a rozvláčne). Mávam absťáky, posudzujem domovy kamarátov podľa ich knižníc a zapisujem si každú prečítanú knihu. pokračovanie článku
...a zvlášť vtedy, ak si myslíte, že ste nejaký napísali. Situácia vo vydávaní beletrie sa zmenila. Už nejde o knihy, ani o autorov. Podstatná je psychológia a financie. Peniaze totiž prinášajú ďalšie peniaze. A základom je dnes vytvoriť okolo knihy mediálny cirkus – osloviť špičkových agentov a PR agentúry, rozprúdiť nejakú „šepkandu“, navodiť atmosféru tajomstva a prípadne „podplatiť“ najvplyvnejších novinárov, blogerov. „Je to fantastický obchodný model!“ myslí jeden z hrdinov skvelej satiry Bestseller a nielen medzi riadkami kričí: čo tam po knihe, jej kvalite. Peniaze. To rozhoduje! pokračovanie článku
Keď máte doma dve malé deti a škôlky sú celý august zatvorené, beriete akúkoľvek príležitosť, ako ich zabaviť a dopriať im čosi iné. Čosi výnimočné, zaujímavé. A keď sa nám ponúkla akcia Prázdninový bonbónik ružinovského centra Rafael, hneď sme po nej chňapli. Sľubovali detské atrakcie, súťaže, kúzelníka a naozajstný bonbónik – Spievanku a Zahrajka naživo. Kto má malé deti zbláznené do tejto vydarenej dvojice, vie aké to bolo lákadlo. Ako kvapka medu pre celý roj včiel... pokračovanie článku
Život nie je iba o práci.
Pekne to znie, však? Ale pracovná doba vo väčšine prípadov od 9 do 17 nepustí, a šéf vám len ťažko dovolí čosi iné (česť výnimkám). Tim Ferriss vložil do svojej knihy množstvo tipov a trikov, ako obmedziť plytvanie s časom na minimum, viac si užívať život a svoje koníčky. Práve som dočítal e-knihu Čtyřhodinový pracovní týden a už dlho som si neurobil toľko virtuálnych záložiek... ak vás táto kniha aj nezmení, určite donúti zamyslieť a inšpiruje, ako by sa dalo žiť efektívnejšie. pokračovanie článku
Blesk nikdy neudrie dvakrát na to isté miesto, zvykne sa hovoriť. Ale spoľahnete sa na to, ak vám vyvraždili susedov? Možno si poviete, že vám sa to stať nemôže a blesk udrie inde... Ale skúste sa na to pozrieť z druhej stránky – susedia vyhrajú v celoštátnej lotérii obrovské peniaze. Budete mať pocit, že teraz ste na rade vy? Asi nie.
Ale možno si predsa len pôjdete podať aspoň jeden tiket... pokračovanie článku
Kúpil som si noviny. Normálne, v novinovom stánku. U veľmi milej tety trafikantky.
Ja viem, žiadna veľká správa. Ale je to vzrušujúce pre človeka, čo je zrastený s počítačom a smartfónom, kde má všetko a okamžite. Žijeme v dobe, keď každé (tlačené) noviny sú už včerajšie. A navyše mám čoraz častejšie pocit, že väčšinu správ som už počul, videl či čítal pred niekoľkými hodinami. Tie papierové, šuchotavé noviny som si však včera kupoval s radosťou. pokračovanie článku
Spomínam si na svoje detstvo, ktoré som z veľkej časti prežil na ihrisku pred činžiakom. Pieskovisko, hojdačky, preliezačky. Miesto, kde som našiel veľa detských kamarátov a lások. Čas však plynie a aj ihrisko sčasti doslúžilo. Vždy som si to smutne uvedomil počas návštevy rodičov v rodnom meste. Ešte nedávno ho využívali aj moje deti, no nedávno som opäť navštívil rodičov a hľa – ihrisko búrali, aby postavili nové. Z dotácie. Moderné a bezpečné. Hoci mi bolo clivo, potešil som sa: deti konečne dostanú lepšie ihrisko, nové zábavky, kvalitné preliezačky. Ubehlo pár mesiacov, ja som zasa prišiel k rodičom aj s deťmi a ihrisko bolo na svete. A bolo nádhernou ukážkou, ako premrhať dotáciu a ohroziť zdravie, či dokonca život detí! pokračovanie článku
Vznášal sa tam muž. Vyzeralo to čudne, neprirodzene.
Videlo sa mi, že prešla večnosť, kým som konečne zbadal priesvitnú šnúru na bielizeň, pripevnenú o hák lampy. Dobre oblečený muž akoby ustrnul vo výskoku s vystretými priehlavkami a špičkami topánok ukazoval na podlahu. Bol obesený – no bolo tam ešte niečo, čo nesedelo, čo pôsobilo zvláštne, neprirodzene. Srdce mi búšilo čoraz rýchlejšie, zreteľne som vnímal vlastný pulz. Nasucho som prehltol, no ani potom som nevládal odvrátiť zrak od muža vznášajúceho sa vo vzduchu. Ten chlap však nemal na čo vyliezť, uvedomil som si.
Obesenec sa odrazu zachvel. Zalapal som po vzduchu... pokračovanie článku
„Vaším väzením nie sú ploty ani mreže. Vaším väzením je Sibír.“
To sú prvé slová, ktoré počujete po príchode do sibírskeho gulagu. Píše sa rok 1940 a skupinka Poliakov, Rusov a Američanov sa rozhodne utiecť zo sibírskeho zajatia. Okolitá zimná krajina je však taká nebezpečná, že ich nemusia strážiť ploty, ani početné stráže so samopalmi. Stačí pohľad na okolité zasnežené lesy a hneď vás prejde chuť na útek i slobodu. Len blázon by utekal, no siedmi odsúdení to risknú... pokračovanie článku
Vždy ma zaujímalo, ako by asi obstál tréner povedzme futbalu, hokeja, basketbalu priamo v hre. Rozdáva rady z lavičky, kričí, rozčuľuje sa, kritizuje, mudruje...ale vedel by to všetko aj sám zúročiť v zápase? Alebo učiteľ marketingovej komunikácie na vysokej škole, ktorý má za vrece skvelých nápadov, odporúčaní a tipov – dokázal by ich nielen „učiť“, ale aj efektívne využiť v praxi? Keď sa mi dostala do ruky kniha najznámejšej českej lektorky, ktorá učí ako sa majú písať knihy, povedal som si: nachytám ju na hruškách:-) pokračovanie článku
Deti vidia svet inými očami...pretože sa tak celkom očami nepozerajú. Dívajú sa srdcom, dušou, prstami, nosom. Tam, kde dospelý má okolo seba pancier, tam je malý človiečik zraniteľný... V električke som ráno stretol kamošku Danku. Spýtala sa, nad čím tak rozmýšľam a ja vravím – práve som dočítal skvelú knihu Hedvábný řetěz o tom, ako deti vidia svet úplne inak ako my, dospelí. A ona na to – „poznám jednu hádanku: sedí sa na tom, leží sa na tom, umývajú sa tým zuby. Čo je to?“ pokračovanie článku
Áno, nejde už o to, kto koho pozná, ale o to, kto s kým spáva. A platí to aj v knižnom biznise. Vydavatelia denne odmietajú rukopisy, ktoré sú „úchvatné“ – úchvatne napísané, inteligentné, smutné, smiešne, prelomové, srdcervúce. No ak viete, kde zatlačiť... Mnohí dobrí autori si čoraz ťažšie hľadajú uplatnenie, lebo vydavatelia ich ignorujú a dávajú prednosť tým niekoľko spoľahlivým bestselleristom, prípadne tým, čo „to“ vedia. Potom je tu veľká skupina autorov, ktorí stále píšu podľa jednej mustry a vezú sa na vlne starých úspechov. No a napokon sú tu mladí nadšení autori, ktorí ani zaboha nechcú pochopiť, že aj knižný biznis je len biznis. A poriadne tvrdý! pokračovanie článku
Keď som rozmýšľal, kam vyraziť po prvý raz s rodinkou na dovolenku, dostal som tip: Lednicko-Valtický areál. Vraj nádherná príroda, úžasné pamiatky, ktoré budoval jeden z najstarších a najbohatších rakúskych rodov Lichtenštejnov a aj možnosti na aktívnu dovolenku...proste, pre rodinku s malými deťmi ideálna možnosť. Ok, prečo nie? Počul som chvály z každej strany, tak si ich overme. pokračovanie článku
Čo hľadá mladá babenka s krikľavo červenými nechtami, navoňaná a elegantne nahodená na Burze kníh? Všade naokolo staré knižky (sem-tam aj v šalátovom vydaní), porozkladané v banánových škatuliach na zemi, na stoličkách, na lavičkách či rozkladacích stoloch. Vedľa seba stará klasika ako Tolstoj, Dostojevskij či Dumas a nová (pre niektorých tiež) „klasika“ – Beverly Hills 90210, kniha o Markíze, Snár či Horoskopy. Nenápadne sledujem mladú ženu, ako sa prehrabáva medzi knižkami a čakám, čo si vyberie... pokračovanie článku
Predstavte si, že v jedno ráno sa zobudíte a ľudia naokolo sa vám priznávajú k tomu najhoršiemu, čo urobili alebo chceli urobiť. Rozprávajú vám o svojich najbizarnejších predstavách, starostlivo strážených tajomstvách a hrozivé pravdy o sebe i druhých. A samozrejme, aj o vás. Začína sa desivá jazda, na ktorej spoznávate svojich najbližších a priateľov, ktorých ste milovali a ktorí – ako ste si naivne mysleli – milovali vás... pokračovanie článku
Táto kniha vo mne oživila všetko to francúzske, čo tak milujem. Oživila vo mne spomienky, vône, chute. Lahodné víno, chrumkavá bageta, voňavý croissant, chutný camembert. Proste pohoda...a hoci v názve knihy Anny Gavaldy je tej pohody len pár gramov, nenechajte sa oklamať. Jej novela by zniesla aj viac ako len tých pár gramov papiera útlej knižočky. pokračovanie článku
Túto knihu mi poslala neznáma čitateľka mojich blogov. Teda poznám jej meno, no nikdy sme sa nestretli. Kniha prišla poštou, ja som ju rozbalil, prelistoval a odložil na poličku, že po nej siahnem neskôr. To „neskôr“ sa natiahlo na dva-tri mesiace. Pred pár dňami som ju konečne prečítal a musel som ju predýchať. Nádherný príbeh neuveriteľnej húževnatosti, vôle, trpezlivosti a nezlomnosti. Nikdy sa nekončiaci pozitívny prístup, ktorý sa napokon vyplatí. Zážitok z čítania. O tom je Partitura pro srdce. pokračovanie článku
Táto kniha vás brutalitou ovalí ako vyholená hlava bejzbalovou pálkou. Roztrieska vám ju, pukajú kosti, lámu sa, krv tečie prúdom. A ja sa pýtam hneď v titulku – koľko brutality treba na mafiánov? A koľko na knihu? Je naozaj nevyhnutné, aby sa kniha kúpala v krvi a sadizme? Detailné opisy natrhnutých vnútorností, rozdrvených sánok, rozbitých hláv, polámaných rúk, odseknutých prstov a bezcitného znásilňovania. pokračovanie článku
Robím to, čo mám rád...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
