
Priznávam, že tejto knihe som sa snažil vyhýbať. Dlho a zámerne. Veľa som o nej počul, čítal a keďže mám sám dve malé deti, unikal som pred ňou. Nevedel som si predstaviť, ako ju budem čítať...a ešte aj keď som sa do nej napokon začítal, musel som vnímať stránky pomaly, v dávkach. Niežeby bola nudná či slabo napísaná – práve naopak. Označujú ju za jeden z najkontroverznejších románov 20.storočia a napríklad Miami Herald o nej napísal: „Kniha, ktorá pohne každým z nás.“ Vo mne pohla každou jednou bunkou, každou čiastočkou ľudskosti... pokračovanie článku

Túto knihu som nemal čítať. To veru nebol dobrý nápad. Popri cestách sa už objavujú bilbordy, ktoré pozývajú na dovolenku, k moru; vanie z nich slaný vzduch, cítiť piesok medzi prstami, už vidím lehátko na pláži, v ruke drink a parádna pohoda. A ja blbec som vzal do ruky novinku Borisa Filana Ako išlo oko na vandrovku, ktorá vo mne vyvolala Pavlovov reflex. A dovolenka ešte tááák ďaleko:-( pokračovanie článku

Túto knihu naozaj nemožno kúpiť – nie preto, že by bola príliš drahá, alebo nedostupná, zakázaná, v jedinom exemplári... Práve naopak. Julo Satinský má stále veľa fanúšikov, ktorí si radi pochutnajú na jeho bonmotoch a predali by sa jej tisíce. Jeho novú knižku si však skutočne nemožno kúpiť z jednoduchého dôvodu: v kníhkupectvách ju dávajú zadarmo. pokračovanie článku

A je to tu! Konečne odštartovali filmové Hry o život, nakrútené podľa svetového bestselleru Suzanne Collinsovej. V Amerike sa už v predpredaji rozchytal neuveriteľný milión vstupeniek a oddnes si vychvaľovaný film môžu pozrieť aj slovenskí diváci. Ja som si ho včera pozrel na slávnostnej predpremiére. Aké sú teda prvé dojmy? Oplatí sa obetovať pár eur na kino? pokračovanie článku

Milujem knihy, ktoré útočia na všetky moje zmysly. Pri ktorých si idem oči vyočiť, zbiehajú sa mi slinky, do nôh dostávam túlavý tik a prsty začnú nepokojne ohmatávať virtuálne drobnosti. Nedávno sa mi to stalo pri knižke Parisian chic od slávnej módnej ikony Ines de la Fressange. Keď som sa dozvedel, že So šarmom Parížanky vyjde čoskoro aj v slovenčine, poskočilo mi srdce. Táto kniha totiž nie je len o šarme vonkajšom, čiže ako vyzeráte, ale aj o tom, ako sa cítite. Je to nádherná ukážka typického francúzskeho savoir vivre, umenia žiť. pokračovanie článku

Z každej novinovo-časopisovej strany, tv stanice, či bilbordov na mňa vyskakujú reality show: dnes večer sa začína Farma aj Hotel Paradise a ja veľmi tuho rozmýšľam, ktorú z týchto vzácnych relácií si pozriem. Našťastie rýchlo dospejem k odpovedi – ani jednu a radšej si vezmem do ruky knihu. O inej reality show. Stephen King o nej povedal: „Táto kniha je ako droga!“ a podľahla jej aj autorka Twilightu Stephenie Meyerová. Trilógia Hry o život. pokračovanie článku

Niekedy mám pocit, že si zabúdam užívať život. Možno máte podobný pocit a možno ste na tom oveľa lepšie. Často si však uvedomím, že sa iba náhlim, niekam sa ženiem, žijem pre iných a prestávam si vychutnávať drobnosti. Maličkosti, ktoré dokážu zázraky. A tak som začal používať trik, ktorý som kdesi vyčítal. Jednoduchý trik na pekný deň:-) pokračovanie článku

Kvôli nehode stratila krátkodobú, aj dlhodobú pamäť. Každé ráno sa zobúdza zmätená – nevie, kto je, kto spí vedľa nej, koľko má rokov a ako sa tam vlastne dostala. A každé ráno sa dozvie, že má takmer päťdesiat rokov, je vydaná za Bena, že sú šťastní a milujú sa. Na nič si nepamätá. Nemá plány, ani ambície. Nemôže mať, lebo na druhý deň všetko zabudne. Nemôže budovať na skúsenostiach, tešiť sa zo spomienok, rozvíjať sa. „Napísala som, že sa cítim ako mŕtva. Ale toto? Toto je horšie. Toto je, akoby som zomierala každý deň. Zas a znova...“ pokračovanie článku

Má dva roky. Ešte nevie, aká je. Poviem jej: „Si milé dievčatko,“ a ona prikývne, akoby to chcela zopakovať. Kým však stihnem povedať viac, rozbehne sa za chudákom psom. So smiechom ho naháňa po dvore. Čo by sa stalo, keby som jej každý deň povedala niečo pekné? Odvráti sa od fontánky a zakričí: „Ahoj. Ľúbim ťa.“ Mám pocit, akoby ma vnútri niečo pošteklilo, jemne ako motýlie krídla. Po chvíli ku mne podíde a pritisne si líce na moju tvár. Objímem ju. Akoby vedela, že sa trápim. Chvíľu ju podržím a zašepkám: „Si múdre dievča. Si milé dievča. Rozumieš?“ Vravím jej to dovtedy, kým to po mne nezopakuje.... pokračovanie článku

Milujem pekné veci. Žijeme v časoch materializmu, šašov, exhibicionistov, braku...a tak som vďačný za každé voňavé sústo. Obrazom sa veľmi nerozumiem (Picassovo múzeum v juhofrancúzskom Antibes ma rýchlo začalo nudiť:-)), ale toto ma naozaj dostalo. Verše Kamila Peteraja vpísané do nežných obrazov maliara Martina Augustína. Skvelé spojenie, ktoré je pastvou pre oči, aj dušu. pokračovanie článku

Niektoré záležitosti nie sú len božou úlohou... a keď Boh nekoná, musí zaňho konať niekto iný. Musí sa nájsť spasiteľ. Nie je však spasiteľ ako Spasiteľ. Tento je nájomným vrahom, dokáže meniť vzhľad a je prípadom takzvanej hypermobility. Nepotrebuje šminky, prezlečenie ani plastické operácie, aby menil výzor. Klame telom, gestami i mimikou. Odborníci to nazývajú visage du pantomime. Takýto vražedný spasiteľ rozhodne nie je jednoduchým protivníkom. pokračovanie článku

Je úžasné, ako vám jediný človek dokáže zmeniť život. Človek, ktorý vás pochopí, vidí vo vás to dobré a chce vám pomôcť nielen preto, že sa to patrí, ale naozaj zo srdca. Viktória prežila kruté detstvo. Bola v domove, v pestúnskych rodinách, ktoré s ňou zaobchádzali zle, v jednej ju dokonca vyhladovali, nikto jej neveril... Ale aj odvrhnutý, nemilovaný a osamelý človek bez koreňov je schopný milovať rovnako ako ktokoľvek iný. pokračovanie článku

Nielen preto, že dve konkrétne sú moje:-), ale pre ich čistotu, úprimnosť a otvorenosť. Zbožňujem ich výroky, zvedavé otázky a originálne nápady. Odkedy mám deti, môj život je rozhodne pestrejší a už by som si ho nevedel predstaviť bez tých ich postrehov. Včera zasa zopárkrát zaperlili... napokon, asi budete súhlasiť, že väčšina pravdivých výrokov pochádza od detí. A často sú to aj tie najvtipnejšie výroky. pokračovanie článku

Kniha, kvôli ktorej si vezmete dovolenku. Kniha, ktorá sa stala svetovým bestsellerom a z trilógie, ktorej je súčasťou, sa predalo neuveriteľných 62 miliónov výtlačkov. Geniálna detektívka, aká nemá podľa mnohých za posledné roky konkurenciu. Jedna z mála kníh, ktorú v priebehu pár rokov sfilmovali dvakrát – najskôr domáci Švédi a teraz Hollywood. Režisérskej paličky sa chopil známy David Fincher a urobil to fantasticky. Ak ste túto knihu ešte nečítali, po filme budete chcieť...ale odporúčam prečítať si najskôr knihu a potom ísť do kina. Ešte to stihnete – oficiálna slovenská premiéra je až budúci týždeň. pokračovanie článku

Spoznal som ju pred rokmi, keď som sa ako novinár plavil loďou okolo chorvátskeho pobrežia. Bola to milá, príjemná spoločníčka v stredných rokoch. Rozhľadená a zaujímavá. Milovníčka cestovania a dobrodružstva, ktoré pre ňu boli ako droga. Fanúšička toho pravého cestovania: žiadne hviezdičkové hotely, pohodlné auto či ošetrená strava. Dôležitejšie boli príbehy, zaujímavé zážitky a vzácne skúsenosti. Po rokoch som sa s ňou stretol opäť. Virtuálne. pokračovanie článku

Nechať sa okradnúť v bratislavskej MHD, nie je žiadne umenie. Potvrdia to najmä cezpoľní a kedysi, tak druhý-tretí rok, čo som bol v Bratislave, som si to zažil aj ja. Odvtedy si dávam poriadny pozor. Vždy a všade. Dnes ráno som si pohodovo nastúpil do električky, z ktorej sa však o pár minút stala takmer hammelovsky smutná ranná električka... našťastie, nestala sa. pokračovanie článku

Chorobná ctižiadostivosť, túžba po moci, je najsilnejšia droga, na ktorú si zvyknete a po čase nemôžete bez nej existovať. Chcete ovládať masy a správate sa ako narkoman pri absťáku. Feťák na ulici zabije dôchodkyňu, len aby sa dostal k dávke. Čo urobí vplyvný politik závislý od neustáleho zvyšovania svojej moci a príjmov? Obete nič neznamenajú. Obchodovanie s mafiou, odpočúvanie novinárov, zabíjanie tureckých prisťahovalcov v Nemecku... Moc má život okoreniť, urobiť ho zaujímavejším, nie ho definovať. Ak sa tak stane, znamená to katastrofu. pokračovanie článku

Ako chlapec som miloval Troch pátračov. Premúdrelého Jupitera, atletického Petra, systematického Boba...nevedel som sa dočkať každej ďalšej ich záhady a ešte aj dnes si ich prečítam. Minimálne z nostalgie. V detstve treba knihy a hrdinov, s ktorými sa môžete stotožniť, prijať ich medzi seba, prežívať spolu s nimi ich dobrodružstvá. Preto som sa potešil, keď pred pár dňami vyšla novinka Johna Grishama. Pre novú generáciu čitateľov, tínedžerov...ale ani ja, ktorý mám od puberty pekne ďaleko, som sa rozhodne nenudil. Práve naopak. pokračovanie článku

Predstavte si, že doma vyhrabete fotku spred desiatich rokov, keď ste boli na skvelej dovolenke v Chorvátsku...a vložením do vzácnej knihy sa tam prenesiete v čase a na dané miesto. Alebo máte odloženú fotku so strýkom, ktorý už zomrel, no vy dodnes spomínate na super opekačku v Slovenskom raji...a o chvíľu sa tam presuniete a môžete sa s ním opäť porozprávať. Cestovanie v čase pomocou vzácnej knihy a fotografií je základom príbehu Smaragdový atlas, ktorý mi pred časom podstrčili - vraj prvá časť série à la Harry Potter. Bol som zvedavý, možno trochu skeptický. Veď kedysi som čítal Harryho Pottera a tešil som sa na každý nový diel. A hoci som asi nebol cieľovka, dostalo ma to... pokračovanie článku

Celý náš život je hra na slepú babu. S natiahnutými rukami hľadáme v tme blízkeho človeka. Snažíme sa uchopiť čosi, čo nás naplní, poteší, pohladí...ale zároveň sa uzatvárame. Bojíme sa otvoriť, aby ten druhý do nás celkom nevidel a nemohol nás ešte viac zraniť. A s pribúdajúcim vekom pociťujeme osamelosť ešte intenzívnejšie... pokračovanie článku

Státisíce kníh a stovka krajín. Raj pre knihomilov. V nedeľu sa skončil najväčší knižný veľtrh v nemeckom Frankfurte. Prišiel Umberto Eco, slávny horolezec Reinhold Messner, Google s Amazonom podebatili o tom, ako funguje obchodný model s e-knihami a spolužitie klasickej, tlačenej knihy s digitálnou. Čestným hosťom bol Bájny Island a hoci slávna speváčka Björk neprišla, ukázal sa aspoň producent a skladateľ Valgeir Sigurdsson, ktorý s Björk často spolupracoval. pokračovanie článku

Tak som sa vrátil do tínedžerských čias. Chlapčenské somarinky, rezervní kamoši, súrodenecké šarvátky, tajné spolky, pokukovanie po dievčatách, zbožňované počítačové hry, bombové želé cukríky... Taký mininávrat do obdobia –násť, kedy som si myslel, že život jedenásťročného chalana je nafigu. Tak ako život Grega, hlavnej postavy knižky Denník odvážneho bojka, ktorú mi podsunula naša susedka (tiež –násť) a ktorá je vraj cooool (tá knižka, nie susedka), že sa budem za brucho chytať. A musím povedať, že som sa bavil:-) pokračovanie článku

Existuje množstvo trikov a fínt, ako uspieť na pracovných pohovoroch. Keď si vás však vyhliadne headhunter, lovec vyvolených, „talentovaných mozgov“, ste v inej lige. Nastupuje 9-stupňový model výsluchu, ktorý používa FBI. Je to ako samopal vo svete gumipušiek. Nástroj, ktorý razí cestu vpred a ktorý neberie zajatcov. Prináša len rýchle a jasné výsledky v podobe tých najšikovnejších a najodolnejších manažérov, riaditeľov. Headhunter – rovnako ako bežný personalista – sa napríklad tiež pýta na rodinu. Fakt, že uchádzač môže hovoriť o známej téme, o blízkom, mu dodáva pocit istoty. A otvára sa. Dobrý headhunter však dokáže zmapovať jeho slabiny, nájsť Achillovu pätu a toto poznanie neskôr využije... pokračovanie článku

Vracal som sa z práce domov, keď ma zastavil neznámy chlapík. Do štyridsať rokov, celkom upravený, v ruke stískal zopár čísel Nota Bene.
„Dobrý deň, pane,“ pristavil ma. „Nechcem od vás peniaze, nebojte sa...ale prosím, ak máte chvíľočku...,“ začal ma masírovať mierne plačlivým, nie však patetickým hlasom. Zrak sklopený k zemi, sem-tam pozrel hore, či som vôbec ešte tu a rozprával. Verím, že nejedna precitlivenejšia dáma by mu podľahla. „...v takej ťažkej situácii som sa ocitol, tak keby ste mali nejaký gastrolístok....alebo nejaký ten cent, euro,“ zakončil chlapík svoj precítený monológ. Medzi prvými slovami „nechcem od vás peniaze“ a poslednými „cent, euro“ ubehlo sotva 40 sekúnd. Aká to krátka pamäť neznámeho rečníka. A tak som to urobil. pokračovanie článku

Vždy keď cestujem do Francúzska, mám zopár rituálov. Jeden z nich je čo najskôr si dopriať úplne obyčajnú bielu francúzsku baguette a k tomu camembert. Úžasné spojenie chrumkavého, voňavého pečiva s mäkkou krémovitosťou camembertu. Cítite to? A túto skvelú chuť som v posledných dňoch „zažíval“ pri čítaní dvoch kníh. Skvelý historický román Izabela a eseje popretkávané pútavými príbehmi Kdyby nám Paříž vyprávěla. Ich spojenie a paralelné čítanie mi pripravili čitateľské orgie, prevoňané chutným pokrmom... pokračovanie článku

Áno, som bibliopat a leziem tým manželke poriadne na nervy. Moje občasné pokusy rozprúdiť diskusiu o knihách, alebo jej aspoň nejakú najnovšiu vnútiť, je nad moje sily. To akoby ste Borisovi Kollárovi zakázali plodiť deti. Ale nepomôžem si. Využívam na čítanie každý voľný čas. Čítam všade. Hrozím sa straty zraku, čo by bola pre mňa-bibliopata tragédia (pch, vraj audioknihy, tie sú príliš pomalé a rozvláčne). Mávam absťáky, posudzujem domovy kamarátov podľa ich knižníc a zapisujem si každú prečítanú knihu. pokračovanie článku

...a zvlášť vtedy, ak si myslíte, že ste nejaký napísali. Situácia vo vydávaní beletrie sa zmenila. Už nejde o knihy, ani o autorov. Podstatná je psychológia a financie. Peniaze totiž prinášajú ďalšie peniaze. A základom je dnes vytvoriť okolo knihy mediálny cirkus – osloviť špičkových agentov a PR agentúry, rozprúdiť nejakú „šepkandu“, navodiť atmosféru tajomstva a prípadne „podplatiť“ najvplyvnejších novinárov, blogerov. „Je to fantastický obchodný model!“ myslí jeden z hrdinov skvelej satiry Bestseller a nielen medzi riadkami kričí: čo tam po knihe, jej kvalite. Peniaze. To rozhoduje! pokračovanie článku

Keď máte doma dve malé deti a škôlky sú celý august zatvorené, beriete akúkoľvek príležitosť, ako ich zabaviť a dopriať im čosi iné. Čosi výnimočné, zaujímavé. A keď sa nám ponúkla akcia Prázdninový bonbónik ružinovského centra Rafael, hneď sme po nej chňapli. Sľubovali detské atrakcie, súťaže, kúzelníka a naozajstný bonbónik – Spievanku a Zahrajka naživo. Kto má malé deti zbláznené do tejto vydarenej dvojice, vie aké to bolo lákadlo. Ako kvapka medu pre celý roj včiel... pokračovanie článku

Život nie je iba o práci.
Pekne to znie, však? Ale pracovná doba vo väčšine prípadov od 9 do 17 nepustí, a šéf vám len ťažko dovolí čosi iné (česť výnimkám). Tim Ferriss vložil do svojej knihy množstvo tipov a trikov, ako obmedziť plytvanie s časom na minimum, viac si užívať život a svoje koníčky. Práve som dočítal e-knihu Čtyřhodinový pracovní týden a už dlho som si neurobil toľko virtuálnych záložiek... ak vás táto kniha aj nezmení, určite donúti zamyslieť a inšpiruje, ako by sa dalo žiť efektívnejšie. pokračovanie článku

Blesk nikdy neudrie dvakrát na to isté miesto, zvykne sa hovoriť. Ale spoľahnete sa na to, ak vám vyvraždili susedov? Možno si poviete, že vám sa to stať nemôže a blesk udrie inde... Ale skúste sa na to pozrieť z druhej stránky – susedia vyhrajú v celoštátnej lotérii obrovské peniaze. Budete mať pocit, že teraz ste na rade vy? Asi nie.
Ale možno si predsa len pôjdete podať aspoň jeden tiket... pokračovanie článku

Kúpil som si noviny. Normálne, v novinovom stánku. U veľmi milej tety trafikantky.
Ja viem, žiadna veľká správa. Ale je to vzrušujúce pre človeka, čo je zrastený s počítačom a smartfónom, kde má všetko a okamžite. Žijeme v dobe, keď každé (tlačené) noviny sú už včerajšie. A navyše mám čoraz častejšie pocit, že väčšinu správ som už počul, videl či čítal pred niekoľkými hodinami. Tie papierové, šuchotavé noviny som si však včera kupoval s radosťou. pokračovanie článku

Spomínam si na svoje detstvo, ktoré som z veľkej časti prežil na ihrisku pred činžiakom. Pieskovisko, hojdačky, preliezačky. Miesto, kde som našiel veľa detských kamarátov a lások. Čas však plynie a aj ihrisko sčasti doslúžilo. Vždy som si to smutne uvedomil počas návštevy rodičov v rodnom meste. Ešte nedávno ho využívali aj moje deti, no nedávno som opäť navštívil rodičov a hľa – ihrisko búrali, aby postavili nové. Z dotácie. Moderné a bezpečné. Hoci mi bolo clivo, potešil som sa: deti konečne dostanú lepšie ihrisko, nové zábavky, kvalitné preliezačky. Ubehlo pár mesiacov, ja som zasa prišiel k rodičom aj s deťmi a ihrisko bolo na svete. A bolo nádhernou ukážkou, ako premrhať dotáciu a ohroziť zdravie, či dokonca život detí! pokračovanie článku
Robím to, čo mám rád...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno.
Týmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.