Keď záleží na jednom, začne záležať aj na ostatných...

Autor: Milan Buno | 21.11.2011 o 14:50 | Karma článku: 4,78 | Prečítané:  1302x

Chorobná ctižiadostivosť, túžba po moci, je najsilnejšia droga, na ktorú si zvyknete a po čase nemôžete bez nej existovať. Chcete ovládať masy a správate sa ako narkoman pri absťáku. Feťák na ulici zabije dôchodkyňu, len aby sa dostal k dávke. Čo urobí vplyvný politik závislý od neustáleho zvyšovania svojej moci a príjmov? Obete nič neznamenajú. Obchodovanie s mafiou, odpočúvanie novinárov, zabíjanie tureckých prisťahovalcov v Nemecku... Moc má život okoreniť, urobiť ho zaujímavejším, nie ho definovať. Ak sa tak stane, znamená to katastrofu.

nepriatel.jpgNa bažení po moci a dôsledkoch je postavený príbeh Nepriateľ štátu od Jozefa Kariku. Príbeh, ktorý je možno reálnejší ako sa na prvý pohľad zdá. Náznaky či priame odkazy len pridávajú autentickosti. Premiérova skupinka, aféry arcibiskupa Sokola, či Matica slovenská a vydávanie kníh ľudákov. Treba vyčistiť  tento Augiášov chliev, lebo v súčasnej politickej generácii sa nenašiel ani jeden statočný, všetci sú skazení, podplatiteľní alebo slabosi. Sami by nikdy neodišli...

Jozef Karika sa rozhodol napísať ešte akčnejší a dynamickejší príbeh ako jeho predchádzajúce knihy V tieni mafie I a II. Podarilo sa. Možno aj preto má Nepriateľ štátu len 188 strán – keď som sa pustil do čítania, s malými prestávkami som ju prelúskal takmer na jeden dych. Výborne napísané, napínavé a umne vyskladané. Dlho som už nečítal kvalitný slovenský akčný thriller...vlastne, čítal som vôbec nejaký poriadny?

Z predchádzajúcimi „mafiánkami“ spája novinku hlavná postava Michal Harvan. Stále je to ten starý cynik, ktorý nepotrebuje ilúziu – žiadne deti, rodinu, lásku, vieru, nič z toho, čím sa stádo dávalo dobrovoľne obalamutiť, len aby si nemuselo priznať nezmyselnosť a banálnosť svojho bytia...neprejavoval city, bol chladný, nevšímavý k okoliu. Nechce byť totiž zraniteľný.

Až dovtedy, kým nestojí nad vychudnutým telíčkom malej Soničky pri nemocničnej posteli. Holohlavé dieťa, ktoré pre rakovinu lymfatického systému len s ťažkosťami dýchalo. Zrazu pocítil bolesť a bezmocnosť. Uvedomil si, že Soňu ľúbi citom, ktorému celkom nerozumel. Nijakého dospelého človeka si tak neobľúbil...
Jedným z pilierov príbehu je citlivo vykreslený vzťah malej Soni a „Uja Havrana“, ako ho prezývala. Matku prostitútku jej zavraždili a ona sama má teraz zničené sliznice v hrdle. Je traumatizovaná, uzavretá do seba, no predsa len vysiela neverbálnymi signálmi správy, že jej na ujovi Havranovi záleží, že má zostať pri nej a poskytnúť jej pocit bezpečia. Harvan to však nevidí, nedokáže to rozpoznať, pretože celý život nikoho úprimne nemiloval. Iba moc. A bol príliš brutálny a nemilosrdný, aby zacítil také jemné signály...

„Ľudskosť  je zákerná, obrusovala hrany kryštálu, kazila jeho dokonalosť, zahmlievala ľadovú priezračnosť. Votrela sa do jeho duše a začala sa rozpínať.
Keď záleží na jednom človeku, začne záležať aj na ostatných...“

power2.jpgAutor vystihol celú škálu emócií, nálad a šikovne sa pohráva s čitateľom: opisuje drsné a brutálne nechutnosti, aby o pár strán ďalej bol citlivý a empatický v nemocničnej izbe malej Soni. Bez príkras a zatvárania očí ponúka všetko, čo život prináša. Skvele vykresľuje zúfalstvo Harvana na úteku, keď sa dozvedá, že Soni sa zhoršil stav, pýta sa na neho a potrebuje jeho prítomnosť. Napätie a akčné scény sú miestami možno až príliš drastické, možno aj preexponované, aby čitateľa šokovali...ale aj prebudili. Čistokrvný politický thriller ich rozhodne znesie.

Karika sa evidentne bavil, užíval si písanie Nepriateľa štátu, cítiť to z prekvapení, ktoré čitateľovi pripravuje a využíva celý „thrillerovský“ arzenál majstrov ako Daniel Silva, Thomas Perry, David Baldacci, Robert Ludlum či John le Carré. A tak treba knihu aj brať – oddychovka, ktorá má spád, ale zároveň vo vás rozsvieti kontrolku, čo všetko sa môže diať za kulisami.

Prečítajte si zopár strán z Nepriateľa štátu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?