reklama

Hovorme to deťom častejšie!

Má dva roky. Ešte nevie, aká je. Poviem jej: „Si milé dievčatko,“ a ona prikývne, akoby to chcela zopakovať. Kým však stihnem povedať viac, rozbehne sa za chudákom psom. So smiechom ho naháňa po dvore. Čo by sa stalo, keby som jej každý deň povedala niečo pekné? Odvráti sa od fontánky a zakričí: „Ahoj. Ľúbim ťa.“ Mám pocit, akoby ma vnútri niečo pošteklilo, jemne ako motýlie krídla. Po chvíli ku mne podíde a pritisne si líce na moju tvár. Objímem ju. Akoby vedela, že sa trápim. Chvíľu ju podržím a zašepkám: „Si múdre dievča. Si milé dievča. Rozumieš?“ Vravím jej to dovtedy, kým to po mne nezopakuje....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Naozaj – čo by sa stalo, keby sme svojim deťom hovorili častejšie, že sú nádherné, krásne, milé, múdre, šikovné, láskavé...? Všetci snívame o krásnej rodine , keď prvý raz vidíme svoje deti. No až prirýchlo tieto sny vyblednú, často zmiznú úplne, a nastúpi každodenná realita, v ktorej nemáme čas na milé a povzbudzujúce slová. Iba starosti, zhon, snaha zarobiť na živobytie za každú cenu...

Úvodný odstavec je z knihy Farba citov, ktorá sa stala svetovým bestsellerom a sfilmovaná verzia je tento rok niekoľkonásobne nominovaná na Oscara. Nečudujem sa. Je to úžasný príbeh, ktorý si zamilujete a mňa okrem iného nadchla práve láska k deťom, ktorou je príbeh prešpikovaný. Nie však od vlastných rodičov, ale od gazdiniek, opatrovateliek, ktoré sú na cudzie deti oveľa láskavejšie a milšie. Ktoré sa dokážu pre ne obetovať a odovzdať im zo seba všetko, pretože vlastní rodičia nemajú čas a svoje životy sú im prednejšie.

Kathryn Stockettová napísala neuveriteľne silný príbeh plný emócií, pri ktorom sa mnohí neubránia slzám. Rozpráva o tom, aké hrozivé bolo žiť ako černoch v 60.rokoch minulého storočia na juhu USA. Bieli sa čiernych stále báli, videli v nich špinu, choroby, stránili sa ich a nútili ich k segregačným pravidlám, hoci segregácia bola dávno zrušená.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Hlavné postavu sú čierne gazdinky Aibileen a Minny, veľké kamarátky, ktoré musia každý deň trpieť rozmary svojich paničiek, starať sa o ich deti (čo robia s obrovskou láskou, akoby boli ich vlastné) a nemôžu sa vzoprieť. Odvrávanie, alebo hoci len nesúhlas sa nepripúšťa. Nemôžu proti tomu nič robiť... Až dovtedy, kým sa neobjaví mladá Skeeter, ktorá sa rozhodne napísať veľmi riskantnú knihu – príbeh o téme, o ktorej sa v tom období nesmelo hovoriť. O odhodlaní povedať nahlas, že každý je len človek, nech už je akokoľvek farebný...

Prečítajte si úryvok o Aibileen.

Farba citov je úžasná kniha o trpezlivosti, vôli, priateľstve. O tom, že niekedy sa treba vzbúriť, hoci šance na zmenu sú malé. Farba citov je o láske k deťom a mne opäť pripomenuli, aby som bol na svoje dcéry láskavejší a častejšie im vravel: „Si nádherná, múdra a šikovná!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Milan Buno

Milan Buno

Bloger 
  • Počet článkov:  414
  •  | 
  • Páči sa:  479x

Robím to, čo milujem...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

75 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu