Ako išlo oko na vandrovku

Autor: Milan Buno | 3.5.2012 o 15:10 | Karma článku: 6,31 | Prečítané:  1174x

Túto knihu som nemal čítať. To veru nebol dobrý nápad. Popri cestách sa už objavujú bilbordy, ktoré pozývajú na dovolenku, k moru; vanie z nich slaný vzduch, cítiť piesok medzi prstami, už vidím lehátko na pláži, v ruke drink a parádna pohoda. A ja blbec som vzal do ruky novinku Borisa Filana Ako išlo oko na vandrovku, ktorá vo mne vyvolala Pavlovov reflex. A dovolenka ešte tááák ďaleko:-(

oko.jpgZnámy bavič Petr Novotný takto lákal Borisa Filana na dovolenku do Grécka...a je v tom obsiahnuté všetko:

„Borisi, budeme pít ledové frapé, šílené ouzo a zlatou metaxu. Budeme se cpát čerstvě nasbíranými pomeranči a jejich šťáva nám poteče na břicha a bude nám to jedno, protože rovnou skočíme do teploučkého Egejského moře. Budeš ho mít přímo pod terasou svého pokoje. Budeme se odměňovat neuvěritelnými baklavami a kataifi a zapíjet je pekelně silnou kávou. Borisi, pojeď s námi a zešílíš blahem.“

Uf, cítite tie voňavé šťavy, vidíte zapadajúce slnko a počujete morské vlny? Týchto pár viet zaručene rozvibruje senzory rozkoše každého cestovateľa a dovolenkára. Ako tvrdí Boris Filan, každé slovko na neho blikalo ako neóny nočného Las Vegas na človeka závislého od hazardu.

A takáto je celá kniha Ako išlo oko na vandrovku. Maroko, Egypt, Bali a Grécko. Prvá kapitolka My a móre bola pre mňa len taký rozbeh, rozcvička, ktorá ma navnadila. A potom to Boris rozbalí naplno návštevou Grécka. Opäť stavia svoje rozprávanie na nečakaných náhodách a prekvapivých stretnutiach, neraz mystických, no často inšpirujúcich. Toto milujem na Filanovi – vie rozprávať, má dar vidieť nenápadné a vystihnúť bizarné rarity v každodennom živote. Má dar jazyka, ktorý pôsobí na čitateľove chuťové poháriky ako balzam – kulinárske zážitky, či opisy jedál a žraníc.

oko2.jpgFilan si dokáže priniesť z ciest nielen množstvo zážitkov a postrehov (ktoré potom sprostredkuje vo svojich knihách), ale aj všeličo iné – napríklad z Maroka sušeného chameleóna, chzarský kľúč od púšte, malého trilobita a biblickú nádchu...

„Chameleóna, chazarský kľúč a trilobita som po ťažkých bojoch a zjednávaniach kúpil na súkoch. Nádchu som dostal zadarmo od Abdula, mladého majiteľa obchodu s korením a liečivými bylinami. Jeho obchodík bol o pár centimetrov väčší ako telefónna búdka. Ale pred ním a v ňom mal nádherné červené, žlté a zelené pyramídy korenia, tajomné fľaše so sušenými bylinami, salamandrami a voňavými soľami. V zime majú všetci obyvatelia Marakeša nádchu, lebo nekúria – a sú zvyknutí na tropické horúčavy. Kýchajú, poťahujú, fufnajú, majú červené zaslzené oči a zasoplené fúzy. Majstrom mesta v poťahovaní bol starý – možno ani nie taký starý, ale smrteľne zvädnutý – majiteľ čajovne, odfajčený, vráskavý, vychladnutý, teplý Belgičan...“

oko1.jpgFilan sa rád pohráva so slovíčkami a dokáže informácie vizualizovať, pridať im zmyslovosť (či zmyselnosť?). Jeho opisy vyzerajú neraz triviálne, bežne, no sú výsledkom dobrého pozorovania ľudí a ich nálad, okolia, prírody. Filan je nielen skúsený cestovateľ, ale aj publicista – vie sprítomniť spomienky. Živo, autenticky a farbisto opisuje krajiny, ktoré sme mnohí navštívili a možno zažili podobné veci, no on to vie podať s chuťou, ktorá vo vás prebudí túlavé topánky.
Nemal som túto knihu čítať už teraz:-)

„Zostala mi posledná minca, jedna egyptská libra... Normálne sa hádžu drobné do fontán, jazierok a nádrží s rybičkami. Keď podľa všeobecne uznávanej legendy človek hodí mincu do fontány, tak sa zaručene na to isté miesto vráti. Mne to nevyšlo ani jeden jediný raz. Hodil som líry do Fontány di Trevi v Ríme, drachmy do jazierka v marockom Volubilise aj centy do bazénika uprostred Lisabonu. Nezabralo. To ale neznamená, že mágia mincí na dne fontán je výmysel. Verím v ňu a poctivo hádžem drobné ďalej... Nakoniec som svoju poslednú egyptskú libru dal mrzákovi na invalidnom vozíku. Mal chorobou vykrútené ruky a nohy. Každý deň sme sa hrali takú hru. Hodil som mu mincu a on sa ju pokúšal chytiť. Dosť sme sa spolu nasmiali. Uňho tá mágia fungovala opačne ako vo fontáne. Hodil som mu mincu a on sa ku mne zakaždým vrátil. Ale neprekážal mi. V moslimskom svete je almužna jedným z pilierov viery. Allahu akbar.“

Začítajte sa do knihy Ako išlo oko na vandrovku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?