Smutná ranná električka

27.7.2012 o 9:05 | Karma článku: 12.94 | Prečítané  2960-krát

Príjemné piatkové ráno, cesta do práce, pohoda a víkend už voňajúci vo vzduchu. Už pri nastupovaní do električky som však mohol tušiť, že čosi nebude v poriadku. Vodič sa prihnal na zastávku a zabrzdil tak, že polovica vagóna bola mimo nástupného ostrovčeka. Nevadí, s úsmevom ide všetko ľahšie. Ale omyl, aj úsmev dokážete udržať len do určitej miery. Už o pár minút mi totiž zamrzol na tvári.

Vodič – nie, nemal na prednom skle tabuľku V zácviku – šliapal na pedál ako pretekár Formuly 1. Trhavo nás dostal na ďalšiu zastávku, dvakrát ma hodilo o tyč s označovačom lístkov, pani sediacej kúsok odo mňa spadla taška a všetci sme si mohli pozrieť jej obsah vysypaný po dlážke.

Vodič-pretekár mal evidentne naponáhlo aj na ďalšej zastávke a tentoraz si to už ktosi odniesol. Ešte ani nezacengal na odchod a už sa rozbiehal. Zrazu prudko zabrzdil, trhlo mi rukou, puklo kdesi v krčnej chrbtici a mal som chuť zanadávať si. Pozrel som dopredu a pred električkou mamička s kočíkom. Chcela prejsť cez električkovú trať a myslela, že to ešte stihne.

elina_prednost.jpgNo nebola taká rýchla ako v depe na Hungaroringu. Predné dvere sa otvorili, dvere na vodičovej kabínke sa rozleteli a vodič naštvane vybehol von. Mamička sa stiahla späť na chodník, no rovno pred horkokrvného vodiča.
„Boha jeho, nevidíte, že mám prednosť?! Som vás mohol prejsť!“ rozhadzoval rukami a gestikuloval ako o život.
„Pardon, myslela som...“ zmohla sa na chabú odpoveď vystrašená mamička a  inštinktívne otočila kočík ďalej od šoféra, akoby chcela svoje dieťa chrániť. Šofér však evidentne potreboval zo seba dostať ten pretlak frustrácie, z ktorým sa zobudil, skočil jej do reči a behom pár sekúnd na ňu nakričal ako na decko. Že čo nedáva pozor... veď už pár mesiacov majú električky prednosť... že nech si to všimne a že ľudia sú „jak voly, nekukajú a idú“. Za pár sekúnd zo seba všetko dostal, mamička to ani nestihla nasať, len zarazene na neho dívala a spoza nej sa ozývalo plačlivé mrčanie.

Šofér sa vzápätí otočil, naskočil do električky a ešte stihol cez plece zahundrať „Sa pozri na zem, krava. Je to tam ešte namaľované.“ Zatvoril dvere a vyrazil ako o život.

Nikto v električke vrátane mňa nič neurobil, lebo sa to zbehlo naozaj v priebehu pár sekúnd a len sme šokovane zostali stáť. Neschopní slova, reakcie...

Milý pán šofér, verím, že ste to zo seba dostali všetko a že sa tá „vinná“ mamička z toho rýchlo otrasie. Lebo kvôli kreténom sa neoplatí trápiť. Želám vám viac tolerancie, trpezlivosti, pokoja, a ako by povedal Hirax, buďte šťastný.


Hlavné správy

WWW.SME.SK

Prezident: Nastal čas na pravdu

V justícii nastal podľa prezidenta ANDREJA KISKU čas, aby kompetentní povedali, či vedia kauzy vyriešiť.

PÍŠE MARIE VRABCOVÁ

V prípade Róberta Bezáka sa happyend nekoná

Pápež sa bývalému trnavskému arcibiskupovi ospravedlnil, slovenskí biskupi mlčia.

AKTUALIZOVANÉ

Podarilo sa skontaktovať s tromi Slovákmi v Nepále. Dotrasy spustili lavíny

Zemetrasenie v Nepále si vyžiadalo takmer dvetisíc obetí, do krajiny prúdi pomoc.


Už ste čítali?