Smutná ranná električka

27.7.2012 o 9:05 | Karma článku: 12.94 | Prečítané  2936-krát

Príjemné piatkové ráno, cesta do práce, pohoda a víkend už voňajúci vo vzduchu. Už pri nastupovaní do električky som však mohol tušiť, že čosi nebude v poriadku. Vodič sa prihnal na zastávku a zabrzdil tak, že polovica vagóna bola mimo nástupného ostrovčeka. Nevadí, s úsmevom ide všetko ľahšie. Ale omyl, aj úsmev dokážete udržať len do určitej miery. Už o pár minút mi totiž zamrzol na tvári.

Vodič – nie, nemal na prednom skle tabuľku V zácviku – šliapal na pedál ako pretekár Formuly 1. Trhavo nás dostal na ďalšiu zastávku, dvakrát ma hodilo o tyč s označovačom lístkov, pani sediacej kúsok odo mňa spadla taška a všetci sme si mohli pozrieť jej obsah vysypaný po dlážke.

Vodič-pretekár mal evidentne naponáhlo aj na ďalšej zastávke a tentoraz si to už ktosi odniesol. Ešte ani nezacengal na odchod a už sa rozbiehal. Zrazu prudko zabrzdil, trhlo mi rukou, puklo kdesi v krčnej chrbtici a mal som chuť zanadávať si. Pozrel som dopredu a pred električkou mamička s kočíkom. Chcela prejsť cez električkovú trať a myslela, že to ešte stihne.

elina_prednost.jpgNo nebola taká rýchla ako v depe na Hungaroringu. Predné dvere sa otvorili, dvere na vodičovej kabínke sa rozleteli a vodič naštvane vybehol von. Mamička sa stiahla späť na chodník, no rovno pred horkokrvného vodiča.
„Boha jeho, nevidíte, že mám prednosť?! Som vás mohol prejsť!“ rozhadzoval rukami a gestikuloval ako o život.
„Pardon, myslela som...“ zmohla sa na chabú odpoveď vystrašená mamička a  inštinktívne otočila kočík ďalej od šoféra, akoby chcela svoje dieťa chrániť. Šofér však evidentne potreboval zo seba dostať ten pretlak frustrácie, z ktorým sa zobudil, skočil jej do reči a behom pár sekúnd na ňu nakričal ako na decko. Že čo nedáva pozor... veď už pár mesiacov majú električky prednosť... že nech si to všimne a že ľudia sú „jak voly, nekukajú a idú“. Za pár sekúnd zo seba všetko dostal, mamička to ani nestihla nasať, len zarazene na neho dívala a spoza nej sa ozývalo plačlivé mrčanie.

Šofér sa vzápätí otočil, naskočil do električky a ešte stihol cez plece zahundrať „Sa pozri na zem, krava. Je to tam ešte namaľované.“ Zatvoril dvere a vyrazil ako o život.

Nikto v električke vrátane mňa nič neurobil, lebo sa to zbehlo naozaj v priebehu pár sekúnd a len sme šokovane zostali stáť. Neschopní slova, reakcie...

Milý pán šofér, verím, že ste to zo seba dostali všetko a že sa tá „vinná“ mamička z toho rýchlo otrasie. Lebo kvôli kreténom sa neoplatí trápiť. Želám vám viac tolerancie, trpezlivosti, pokoja, a ako by povedal Hirax, buďte šťastný.


Hlavné správy

Z DOMOVA

Štefan Harabin: Fico ani Mečiar mi nediktovali

Bývalý predseda Najvyššieho súdu tvrdí, že voliť nového šéfa by dnes bolo protiústavné.

KOMENTARE.SME.SK

Cynická obluda: Znalosť ruštiny nutná

Netradičná partia za jeden povraz. Lacné vtipy na úrovni ich autora.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Prečo šíri Fico ruskú verziu?

Fico má potrebu živiť ruskú verziu, že Západ si želá Ukrajinu v NATO.


Už ste čítali?