Byť otcom je nádherné...

Autor: Milan Buno | 27.8.2012 o 13:22 | Karma článku: 19,49 | Prečítané:  3024x

Mám dve dcéry a občas je to „o držku“. Niekedy sa čudujem tomu, kto vyhlasuje, že dievčatká sú sladké a milučké ako mačiatka. To fakt asi nestretol moje dve baby na vrchole aktivít. Ale inokedy si zasa vravím, že väčšie poklady som nemohol dostať. Už som si proste zvykol na tento paradox a začínam si otcovstvo užívať. Tak napríklad...

matka2.jpg...zbožňujem nás večerný rituál, keď si prečítame rozprávku, trochu o nej podiskutujeme a potom si na minútku ku každej ľahnem do postele. Povieme si o tom, čo pekné sme dnes zažili a čo nás čaká zajtra. Úžasné chvíle, keď sú moje dievčatá naozaj len moje.

...už som sa vyrovnal s tým, že dcéry obmäkčia srdce otcov kedykoľvek sa im zachce. Je to nefér? Manipulatívne? Ale kdeže. je to proste tak.

...vychutnávam si chvíle, keď ku mne niektorá z dcér len tak pricupitá a bez nejakého dôvodu ma objíme. V takých momentoch mám chuť kúpiť jej celý svet a zniesť modré z neba.

...milujem filozofovanie svojich dcér. Naposledy staršia, 4 a pol ročná Maťka, keď sme išli okolo cintorína:
„A toto je pohreb?“
„Nie, Maťka, pohreb je taký obrad...také stretnutie ľudí, ktorí sa prídu rozlúčiť so zosnulým, to je ten kto zomrel, a potom ho pochovajú na cintoríne – a to je toto miesto, vieš?“
„Aha. A čo tam bude robiť? Prečo ho tam dajú?“
„No on tam bude v pokoji odpočívať...“
„Aby si oddýchol a mohol potom lepšie bežkať?!“:-)

...už som sa zmieril s faktom, že dievčatá jačia, keď sú šťastné a pištia, keď sa boja. A tiež viem, že na dievčatá nesmiem nakričať ako na chlapcov. Keď totiž na nej nakričím, aby nechytali tie káble, tak sa jednoducho rozplačú.

...dodnes nerozumiem svetu žien. Myslieť si, že pochopím ten dievčenský, lebo je menší a menej komplikovaný, je naivné. Už to viem.

...niektoré disneyovky, Maškrtníčkov a Leto s Katkou som videl stokrát. A ešte budem minimálne toľkokrát aj vidieť.

lucka.jpg...a niekedy ma dokážu tie dve žabky poriadne prekvapiť. Ako včera – deti v izbe, ja s manželkou v kuchyni.
Manželka: „Počuješ?“
Ja: „Hej. Podozrivé ticho. Choď pozrieť do detskej, určite tam robia čosi zlé...“
Manželka: „Ja nejdem. Konečne je ticho, nech to znamená, čo chce. To je úžasné!“
Ja: „Ale musíme. Čo ak sa deje fakt niečo zlé?“
Idem do detskej izby. Menšia skoro trojročná sedí na zemi a listuje si v rozprávkovej knižke. Väčšia vedľa nej si upratuje šuplík.

Ach jaj. Nádherný svet dievčat:-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?