Skvelá téma o podvodoch, ktoré na nás robia potravinári ...ako nás zavádzajú pri marketingu...ako si z nás strieľajú v reklamách. Thilo Bode, ktorého práca sa spája s Greenpeace, s organizáciou pre ochranu práv spotrebiteľov Foodwatch a ktorý už má za sebou nejednu úspešnú knihu.
Pútavá, výrazná obálka. Púšťam sa do čítania s otvorenou mysľou a veľmi rýchlo zisťujem, že to nebude také jednoduché. Doslova krkolomné vetné konštrukcie, roztiahnuté na 5-6 riadkov, v ktorých sa strácate a utápate. Kostrbatá štylistika, čudné novotvary a plno, celé zástupy kalkov. Stovky gramatických chýb, ktoré sa tu ani nedajú prepísať. Nedôslednosti v preklade, ktoré otravujú čitateľa.
Čiarky v knihe sú poriadny maďarský guláš a čisto plynúci text je pre prekladateľa španielska dedina. Zámerne vám hádže slovné polená pod nohy, sťažuje čítanie a doslova sa miestami cez text musíte prehrýzať. Množstvo doslovných prekladov bez snahy prispôsobiť ich zákonitostiam slovenčiny, ktorá je v mnohom predsa len iná ako nemčina.
Dozviete sa všeličo o „vysokohorskom čísle s pseudovedeckým náterom“; o „vyrovnávaní pleti“ (ktovie, či žehličkou alebo valcom); aj to, že by ste sa „nemali nechať moc príliš ovplyvňovať“ alebo že si niekto „medlil ruky“, aby vás potom „zasypali záplavy žiadostí“. Ako sám prekladateľ píše, je to „smutná realita skutočnosti“.
Ja osobne som bol s pribúdajúcimi stranami doslova frustrovaný, znechutený a sklamaný. Prekladateľ jednoducho zabil túto knihu a hoci mám veľkú trpezlivosť a znesiem všeličo, túto knihu som nedočítal. Pritom originál mohol byť zaujímavý, pútavý a možno naozaj pomohol nazrieť za oponu falšovateľov jedla. Ja som sa to nedozvedel.
Kde je chyba?
Keď sa pozriete do tiráže, preklad urobil Miroslav Spišiak...vo vydavateľstve Miroslav Spišiak...a ak by ste hľadali meno jazykového redaktora, márne. Žiadny údaj o tom, kto knihu korigoval a kto ju redigoval. Žeby nikto? Je pravda, že ani dvaja korektori nemusia byť zárukou dobrého prekladu – jazykové hrôzy a rôzne prekladateľské prešľapy nájdete aj v knihách od Slovartu, PT Marenčina, Evitapress či Ikaru, pre ktorý pracujem. Často je to množstvom titulov (napr. v Ikare vychádza cca každý pracovný deň v mesiaci jedna nová kniha), občas je to nedôslednosťou alebo jednoducho neznalosťou.
No keď som robil v médiách, prvé pravidlo znelo – informácie si overiť z viacerých zdrojov. Druhé po dokončení materiálu - nech si ho prečíta minimálne ešte jeden človek. Dva páry očí vidia vždy viac. Odhalia nielen zlú gramatiku, štylistiku, ale aj prípadné nesprávne fakty. Podľa tiráže Falšovateľov jedla vyšla táto kniha ako one man show. Škoda, pretože preklad zabil jej potenciálny prínos. A to ma ako milovníka kníh a navnadeného čitateľa dokáže riadne naštvať...