Smrť si neškrtne. Bodaj by...

Autor: Milan Buno | 27.11.2012 o 14:14 | Karma článku: 12,91 | Prečítané:  1886x

Jana Shemesh je známa najmä tu, na sme.sk – či už zo svojich blogov, alebo reportáží z Blízkeho východu. Prvý raz som s ňou prišiel do kontaktu v zahraničnom spravodajstve Slovenského rozhlasu – rád som zaraďoval jej príspevky do vysielania; zaujal ma jej pohľad na izraelsko-palestínsky konflikt, jej snaha informovať  poctivo a nezaujato. Sledoval som samozrejme jej neskorší boj s rakovinou a teraz som dočítal jej knihu o tomto zákernom boji.

smrt_si_neskrtne.jpgSmrť si neškrtne je denník, ktorý Klára začala písať pre dcérku, lebo sa obávala, že jej svoj príbeh nebude môcť vyrozprávať osobne. Presne ako Jana Shemesh – jej vlastný denník bol pre ňu formou terapie. Je to typická novinárka. Písanie jej pomáha. Toto vie najlepšie. Oslobodzuje ju, liečiči už blogy, denník alebo táto kniha.

Smrť si neškrtne je spoveď. Príliš osobná, aj keď  Jana Shemesh dala hlavnej postave meno Klára. Aj ostatné postavy sú evidentne reálne...  Napríklad Dina s rakovinou prsníka, ktorá jej metastázovala do pečene a pľúc; Filipínka Nina, ktorú rakovina rozožrala doslova celú; kamarátka Ria či Benny, jej spriaznený onkopacient, no od začiatku beznádejný prípad.

„Ľudia často hovoria, že najpodstatnejšie je byť zdravý. Napríklad im niečo nevyjde alebo zarábajú menej ako iní, tak povedia, hlavne že sme zdraví. Dávajú na jednu úroveň zdravie a nejaký plat. Zdravie má byť akousi náhradou za nepodarené vzťahy, prácu a sny. Zdravie však nemôže nahradiť nič. K ničomu sa ani nedá prirovnávať.“

"Čo mám teraz robiť, mami?"
Je viac druhov leukémie, tá u Jany Shemesh sa však správala akosi čudne. Ukrývala sa a zabíjala ju nenápadne. Aj preto lekári dlho nevedeli zistiť, čo jej spôsobuje také problémy.
Najhoršie boli noci, lebo cez deň mala Klára/Jana domácnosť, prácu, Noemi, manžela Jossiho...ale v noci všetko stíchne, zastaví sa ruch mesta a ona zostane sama so sebou. Má kŕče v nohách, srdce jej skáče od horúčky a strachu, zamdlieva, prestáva vidieť.
Je šialené, ak vás dieťa nájde v obrovských bolestiach – jej trojročná Noemi ju našla na dlážke v kuchyni. Prebrali ju jej malé rúčky a akoby zdiaľky počula tenký hlások: „čo mám teraz robiť, mami?“ Videla ju na dne, zvíjať sa od bolesti, búšiť päsťami do steny, bezvládne pozerať do plafónu... Noemi si vymohla, že bude spávať s rodičmi. Aby dávala pozor na mamu a držala ju za vlásky.

„Najväčšie potešenie tuším nachádzam v tom, že si predstavujem svoj pohreb. Vymyslenú mám letnú aj zimnú verziu. Premyslela som ho do detailu, aj keď by mi to vlastne mohlo byť úplne jedno. Viem ešte aj to, čo bude mať oblečené moja Noemi...“

Láska sa nemá odmietať...
Jana Shemesh sa cez Kláru spovedá, nebojí sa poukázať na veci a ľudí, ktoré ju štvú, keď sa jej priťaží. Píše otvorene, úprimne, priamočiaro a pritom s nadhľadom a potrebnou dávkou cynizmu. Lebo musí. Dobre vie, že najdôležitejšie je neklamať si a neklamať okoliu. Nehanbiť sa požiadať o pomoc a ak je to možné, nevzdávať sa obľúbených činností, vecí, ktoré vám robia radosť a neprestať plánovať budúcnosť...

„Odmietnuť ponuku pomoci je také isté, ako nepodať pohár vody smädnému. To nie je o pýche či dôstojnosti obdarovaného, ale o akte lásky toho, čo daruje. A láska sa nemá odmietať...“

shemesh.jpgVeľmi zaujímavé sú Jossiho pohľady – za každou kapitolou, ktorú rozpráva Klára nasleduje pár viet manžela Jossiho. Je to iný pohľad na svet, problémy, chorobu, spolužitie s onkopacientom. Nič nie je čierne alebo biele. Pohľad partnera onkopacienta by vydal na ďalšiu knihu. Pretože rakovina nezasahuje len chorého, ale žerie aj jeho partnera. „Trhá z nás mäso, robí z nás invalidov a prináša skúšky, z ktorých nateraz prepadáme,“ píše.

„...Aj tak už robí čudné veci. Ostrihala si vlasy a dala ich na parochňu nejakému malému dievčatku z onkológie. Je to šľachetný skutok, ale Klára vyzerá otrasne.“ (Jossi)

Aj remíza je dobrá...
Dôležité je nájsť svoju spriaznenú dušu a Klára ju našla v ruskej doktorke Svetlane. Tá o nej vraví, že je precitlivená a všíma si veci, ktoré si mnohí nevšimnú. A príliš ich prežíva. Aj svoju chorobu.

Smrť si neškrtne je smutná kniha, plná bolesti, trápenia, ale aj optimizmu a nádeje. A najmä plná chuti žiť. Lebo to je najdôležitejšie. Niekedy málo myslíme na prevenciu, pritom veľa vecí môže počkať...zdravie však nepočká. A keď už dostaneme zlú správu, netreba sa báť, lebo dá sa zvíťaziť...alebo aspoň uhrať remízu, odkazuje Jana Shemesh.
Jana, bodaj by si smrť neškrtla čo najdlhšie...

„Noemi sa ma opýtala, čo je to umrieť. Skoro som z toho dostala smrť.“


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?