Čítam deťom. A užívam si to!

Autor: Milan Buno | 29.11.2012 o 11:25 | Karma článku: 13,50 | Prečítané:  925x

Milujem večerný rituál, ktorý mám s dcérami už takmer rok. Každý večer si v detskej izbe sadnem k ich posteli a prečítame si rozprávku. Trošku sa povypytujú, podiskutujeme, na minútku-dve si ľahnem k jednej, potom k druhej a povieme si, čo pekné sme v ten deň zažili. Je úžasné, ako nás to spoločné čítanie dokáže naladiť a niekedy sa pristihnem, že mám z toho ešte väčšiu radosť ako deti. Tak napríklad včera sme sa strašne nasmiali:-)

misiaeva.jpgPráve svojim dcéram čítam novú knižku Tamary Heribanovej Misia Eva, prísne tajné (začítajte sa do nej aj vy). Je to milá knižka o druháčke Evke Šidlovej, ktorá chce zachrániť svojich rodičov od rozvodu a tak vymyslí tajný plán, ako ich opäť dať dokopy. A zapojí do toho celé Slovensko. Vtipné situácie, skvele vykreslené postavy, krásne ilustrácie Petry Hilbert a hlavne príbeh písaný srdcom.

Pri čítaní sa snažím meniť hlasy, niekedy z toho urobím poriadnu šou a včera nám od smiechu až tiekli slzy. Ôsma kapitola sa volá Východ pomáha – Evkin kamarát do tajného plánu zapojí sesternicu Lili Klobúčik. A tá samozrejme hutorí. V mojom podaní to bolo fakt smiešne, a to som sa ani nemusel snažiť – východoslovenským nárečím proste neviem hovoriť, a tak to aj vyzeralo. Decká sa rehotali na spojeniach ako „Kubko šumný, ta jak še maš“, či „ty muj kvitok“ alebo „trim še!“

Úžasná chvíľa, pri ktorej som si želal, aby trvala večne. Nádherné, keď sa deti smejú a keď pozorne počúvajú rozprávku. Vtedy si vravím – tohto večerného rituálu sa teda nevzdám. Ani keď už budú vedieť čítať (teraz majú tri a takmer päť rokov).

Dovca_matka_kniha.jpgKdesi som čítal, že len nejakých 15% otcov číta večer svojim deťom. Ani nevedia, o čo prichádzajú. Áno, aj ja som niekedy zničený z roboty a večer by som už najradšej mal pokoj, oddychoval. No vždy si nájdem čas a chuť, a potom to stojí za to. Niekedy mám dlho do večera akcie, no snažím sa prísť na ôsmu, aby sme si prečítali aspoň pár strán.

Kedysi sme začínali jednoduchými riekankami, veršíkmi a veľkými obrázkami, o ktorých sme viac diskutovali. Dnes už dokážu pozornejšie počúvať aj dlhšie príbehy, pýtajú sa na neznáme slová či zvláštne situácie, ku ktorým by v bežnom živote nedošlo. Vraj je to dobré na rozvoj slovnej zásoby a predstavivosti (niekedy naša suseda Magda prekvapene krúti hlavou, kde na tie slová deti chodia:-)). Vraj sa budú lepšie učiť v škole, vraj... neviem, na to ešte nemyslím.
Teraz si užívam spoločné čítanie, lebo nás to baví.

A najradšej mám, keď si cez deň len tak vezmú knižku, sadnú do kresla a začnú listovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?