Nesmrteľná...a pritom po nej ani pes neštekol

Autor: Milan Buno | 18.12.2012 o 13:13 | (upravené 18.12.2012 o 13:49) Karma článku: 13,38 | Prečítané:  2988x

Počuli ste už o bunkách HeLa? Ja ešte donedávna ani slovo a pritom ide o prvé nesmrteľné bunky, aké sa kedy podarilo vypestovať v laboratóriu. Tieto bunky dokázali v medicíne neuveriteľné veci a možno zachránili aj váš život...a pritom žena, ktorej tie bunky odobrali, zomrela v bolestiach, utrpení a dlhé desaťročia o nej nikto ani len netušil. Toto je príbeh nesmrteľnej Henrietty Lacksovej, ktorý budete čítať so zatajeným dychom.

nesmrtelna.jpgHenrietta Lacksová, chudobná černoška pestujúca tabak, zomrela v roku 1951 na agresívnu formu rakoviny krčka maternice. Pred smrťou jej istý chirurg odobral vzorky nádoru a vložil ich do Petriho misky. Vedci sa desiatky rokov snažili udržať ľudské bunky v kultúrach nažive, no všetky napokon zahynuli. Henriettine bunky (nazvali ich HeLa) však boli iné – každých dvadsaťštyri hodín vznikla nová generácia a delenie sa nikdy nezastavilo. Boli to prvé nesmrteľné ľudské bunky.

Toto je tá príjemnejšia strana objavu...
Henriettine bunky pomohli vyvinúť lieky na tlak a depresiu. V roku, keď Henrietta zomrela, postihla svet najväčšia epidémia detskej obrny. Školy zatvárali, rodičia podliehali panike a verejnosť túžila po vakcíne...jej bunky neskôr prispeli k vyvinutiu takejto vakcíny.
Henriettine bunky podporili rozvoj virológie, ktorá bola v tom čase v plienkach. Vďaka jej bunkám vznikli prvé techniky klonovania a kultivovania. Na bunkách HeLa testovali účinky steroidov, chemoterapeutík, hormónov, vitamínov. Nainfikovali ich baktériami spôsobujúcimi tuberkulózu, salmonelózu, aby mohli pozorovať účinky. 
Bunky Henrietty Lacksovej vyviezla do kozmu druhá družica, aká sa kedy dostala na obežnú dráhu (1960 v rámci ruského programu).

...a toto je odvrátená strana.
henrietta.jpegBunky odobrali Henriette Lacksovej bez jej vedomia. Všetci hovorili v nasledujúcich rokoch len o bunkách, nikto nespomenul jej meno, ani že HeLa bola človek. Tajili to. Rodina sa až po vyše 20 (!) rokoch dozvedela, že Henriettine bunky stále žijú. Že jej ich bez jej súhlasu odobrali, obchodovali s nimi a použili ich na výskum. A že v tom bez ich vedomia pokračujú dodnes. Nikto im nikdy nič nepovedal a pritom to tak veľmi chceli pochopiť.
Henrietta posledné dni života trpela, postupne celé jej telo zaplavili nádory; jeden jej rástol na bránici, ďalšie v močovom mechúre či na pľúcach. Zablokovali jej črevá, mala v sebe plno toxínov, obličky už nefiltrovali krv.
Henriette sa nedostalo riadnej starostlivosti, doktori boli k nej bezcitní a pri ožarovaní ju v podstate upiekli zaživa. Ležala v časti vyhradenej černochom a znášala bolesť. Bola s ňou sama, trpela...a keď prišiel ten deň a Henrietta Lacksová zomrela, okradli ju o bunky. Nemocnica im dala meno HeLa, vyše 20 rokov nič nepovedali rodine,  a rozdávali ich po celom svete na rôzne výskumy a testy.
Bunky HeLa sa predávajú od 60-tych rokov. Keď táto kniha išla do tlače, jedna fľaštička stála 256 dolárov.

„Ak ale matkine bunky urobili tak veľa pre medicínu, prečo jej rodina nemá na lekára?“ pýta sa jej dcéra Deborah. „Ľudia sa na matke nabalili a nám vôbec nepovedali, že jej vzali bunky. A nedostali sme ani cent.“

Ako je možné, že jej bunky odobrali bez jej vedomia? Pri živých pacientoch lekári nepotrebovali povolenie; neexistoval žiadny zákon, ani etický kódex, ktorý by bránil v odbere tkanív. Nezákonné to je iba u mŕtvych pacientov, pri pitve.
Dnes sa už nedá zistiť, či by Henriettu liečili lepšie, keby bola beloška. Robili jej biopsiu, rádiovú liečbu aj ožarovanie...no viaceré výskumy dokázali, že černochov liečili a hospitalizovali v neskorších fázach ochorenia ako belochov. Dostávali menej liekov proti bolesti a skôr zomierali.

Pomáhajú medicíne...ale bolo ich získanie krektné?!
hela_autorka.jpgPre vedu to boli rozhodne najlepšie časy, pretože z toho nezvyčajného nádoru vzišla bunková línia HeLa....pre Henriettu Lacskovú a pozostalých to boli najhoršie časy. Vedecký a vlastne akýkoľvek pokrok sa často dosahuje za veľkú cenu, akou bola aj obeť, čo priniesla Henrietta Lacksová. S jej bunkami pracovali vedci, ktorí získali neskôr Nobelovu cenu. Rebecca Sklootová napísala úžasnú knihu Nesmrteľná Henrietta Lacksová, na ktorej pracovala desať rokov. Neodsudzuje, neposudzuje, len rozpráva miestami až neuskutočný príbeh o obyčajnej černoške, ktorá sa stala nesmrteľnou...

„Na matkiných bunkách nezarobíme. Pomáhajú ľuďom z medicíny, a to je dobre. Chcem však, aby ľudia vedeli, že HeLa bola moja matka Henrietta Lacksová. Aby sa zapísala do histórie.“

Veci sa výrazne pohli až v roku 2001, kedy konečne Deborah uvidela slávne matkine bunky v mraziacej miestnosti...ukázali jej ich aj pod mikroskopom...držala fľaštičku s bunkami v ruke. Zdvihla ju k ústam a priložila si ju na pery:

„Si slávna,“ zašepkala. „Ibaže o tom nikto nevie.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?