Vybral som sa dnes dokúpiť nejaké drobnosti, keďže sme už mali byť u starých rodičov, no dievčatá ochoreli a tak sme zostali doma. Nerátali sme s tým, nemali sme niektoré základné potraviny, tak som sa vybral do Carrefouru v Poluse. Nakúpil som, aj ma potešili – viaceré veci boli v sympatickej zľave. Zaplatil som a ako zvyčajne, hodil som očkom na pokladničný blok. Hneď prvá položka – 250 gramové maslo, ktoré malo stáť 1,45€ bolo nablokované na 2,19€.
Sakra, že by som si zle všimol? Odstavil som vozík a zabehol k maslám. Veľká cenovka 1,45€, štyri regály masla a všade nálepky AKCIA AKCIA AKCIA. Takže som sa nezmýlil. Ok, nevadí, idem na Informácie.
Ukázal som svoj bloček, povedal, kde sa stala chyba a informátor na bez mihnutia oka informoval: „Nie, to maslo je za 2,19€.“
„Hmm, to vidím na bločku,“ odvetím, „ale pri masle je zľava na 1,45€. Je to dobrá cena, tak som vzal hneď dve maslá...“
„Tam nie je taká zľava.“
„Ale je, poďte sa pozrieť, teraz som si to bol overiť...“ snažím sa presvedčiť skeptického informátora.
„Tak ok, je tam,“ otočil zrazu, „ale tá zľava platila len do 24.decembra.“
„No moment, ale dnes je 26.decembra...“ začal som.
„Tak vidíte, už neplatí, je to 2,19€.“
„Ale počkajte. Tam rozhodne nie je nejaký termín, dátum, nič. Iba 30x nálepka AKCIA a veľká zľavnená cena 1,45€,“ vysvetľujem.
Informátor sa na mňa díva, evidentne zvažuje (možno chce na mňa zavolať ochrankára), ešte dva razy zopakuje, že zľava platila do Štedrého dňa a už neplatí. Keď videl, že som neoblomný a „nechápavý“, otrávene sa spýtal, či chcem to maslo vrátiť. Určite, už len z princípu, zahundral som ješitne.
Informátor začal vypisovať niečo do tlačiva, vypýtal si maslá, pozrel bloček, prečiarkol tie dve položky, dal mi späť peniaze a pozrel na ďalšieho za mnou.
Zostal som stáť, prekvapený, zaskočený.
„Ešte niečo?“ pozrel na mňa vyzývavo.
„No a to je všetko?“ začudoval som sa. „To ani nezmeníte cenu? Necháte to tak? Veď koľkí si nemusia všimnúť ten rozdiel a verte mi, pre mnohých je tých vyše 70 centov na jedinom masle veľký peniaz...“
Nervóznym mávnutím ruky ma prerušil akoby odháňal otravný hmyz, otočil sa k telefónu a zavolal niekomu, že maslo má zlú cenu, nech ju donesie a nech si švihne.
Znudene sa otočil ku mne, gúľal očami a čakali sme.
O pár sekúnd prikorčuľoval mladík s dvomi cenovkami, jedna na veľké maslo, druhá na malé ( „Aj toto malo zlú cenu,“ podával mu cenovky) a informátor na mňa pozrel: „Tak ok?“
Nuž, ok. Ani nechcem vedieť, koľko takýchto „zlacnených“ potravín majú v tom obchode. A koľkí si to nevšimnú. Mňa by na takom malom nákupe za pár eur oklamali o 1,50€. To som mohol mať ešte jedno maslo navyše. A za mnou už stál rad ľudí, bločky v ruke a pri odchode som ešte začul: „Zdravím, tento toaletný papier máte v zľave, ale tu na bločku...“
Nuž, môže to byť v týchto dňoch celkom dobrý zárobok pre obchod. Veď čo, už je po Štedrom dni.
