Nedokážem povedať „nie“

Autor: Milan Buno | 6.3.2013 o 10:01 | (upravené 6.3.2013 o 18:16) Karma článku: 12,81 | Prečítané:  951x

Všimli ste si, že keď sa spýtate niekoho „Ako sa máš?“, odpoveď sa akosi zmenila? Už to nie je také to „Ále, ďakujem, dobre. A ty?“ Skôr je to variácia na „Uf, mám toľko roboty, že neviem, kde mi hlava stojí.“ Žeby sme sa už nemali dobre? Alebo sa posťažovanie na plno práce a povinnosti stalo klišé a takmer povinnou odpoveďou? Naozaj sa zdá, že máme oveľa viac povinností ako v minulosti. U mňa osobne je to najmä tým, že nedokážem povedať "nie". A štve ma to.

vela_roboty.jpgBývalý spolužiak sa mi ozve po rokoch a vraj, či sa neprihovorím u šéfky s jedným projektom. Pošle mi podklady...ok, rád pomôžem, ale kým tie podklady dám do prezentovateľnej formy, predložím šéfke a prediskutujeme ich, miniem na to plno energie a nejakú tú hodinu pracovného času, ktorý mi bude napokon chýbať na vlastné povinnosti...

Alebo ma bývalý kolega poprosí, či by som mu nepomohol s jeho web stránkou. „Ty sa vyznáš, nezaberie ti to veľa času a mne to strašne pomôže.“ Jasné, že nepoviem nie...a o mesiac sa zbadám, že mu manažujem stránku, facebookovský profil a radím ako s ppc kampaňou a mailingom...

Sused ma zastaví na schodoch a že či sa nezapojím – bude jarné upratovanie. V duchu rýchlo hľadám výhovorku, lebo toto fakt už nezvládnem, ale on vie ako na ľudí...a najmä na mužské ego. „Keď budú vidieť najmä tí mladší, že ste sa zapojili, pomôže to. Uvidíte. Máte tu silnú pozíciu, ani o tom možno neviete, ale ľudia si vás pozorne všímajú...“ Čo myslíte, čo som povedal? Samozrejme, že áno, rád sa zapojím...

Šéf ma poprosí, či by som nedotiahol jeden projekt. Jasné, že v práci to nestihnem, keďže je to čosi navyše. Robím na tom po večeroch doma, uvažujem nad tým cestou z a do práce, hľadám riešenie problému pri zaspávaní. Pritom takmer všetci kolegovia si „cvikajú“ na minútu presne, akoby sledovali, dokedy ešte majú byť v robote. Naivne sa sám pred sebou obhajujem – milujem tú prácu a určite sa mi to raz vráti...

nie_chlap.jpgProste, nedokážem povedať nie a strašne ma to hnevá. Bojím sa, že si zničím vzťahy a preto na všetko kývnem? Myslím si, že slovíčkom NIE niekomu ublížim? Alebo nebodaj sklamem? Obávam sa možného konfliktu? Alebo som už zvyknutý byť „dobrý“?

Jasne si pritom uvedomujem, že mám čoraz menej času na seba a svoju rodinu. Aj počas večerov, ktoré trávim s deťmi, odbieham nielen myšlienkami, ale aj fyzicky k počítaču, lebo som si na niečo spomenul. Niečo dôležité, čo nepočká...

V bezduchých ženských časopisoch, ktoré väčšinou zbežne prelistujem, si potom všímam rady tipu „Ako zvládnuť povinnosti ešte lepšie a rýchlejšie?“ alebo „Uvarte večeru do tridsať minút“ či „Získajte ešte viac informácií a efektívnejšie si ich usporiadajte.“
Cesta do pekla.
Zvyšujete obrátky, aby ste do dňa toho vtesnali ešte viac. Stíhate toho veľa, no máte aj tak pocit, že život vás neuspokojuje. Lebo na veci, ktoré skutočne chcete robiť, vám nikdy nezostane dostatok času.

Nedokážem povedať NIE bez pocitu viny. Nenaučil som sa ešte, ako odmietnuť a nevyzerať pritom ako chladný a bezcitný sviniar. Proste to neviem.

Ale ak by ste sa ma spýtali, ako sa mám, určite odpoviem: „Vynikajúco. Konečne sa hlási jar, oteplilo sa, mám dobrú robotu, krásne deti, skvelú manželku...čo viac si priať?“

Zdroj foto: Guardian, Entrepreneur.com a 123rf.com

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?