Električková romanca

Autor: Milan Buno | 17.4.2013 o 9:01 | Karma článku: 11,42 | Prečítané:  1239x

Začal som ich vídať pred pár mesiacmi. Boli ako deň a noc. Na prvý pohľad úplne rozdielni. Ona vysoká, štíhla, vždy elegantne oblečená, veľmi sympatická a pre mnohých určite aj sexi. On od nej o trošku nižší, dlhé vlasy v cope, na sebe tmavozelené maskáče, žiadny fešák, ale skôr taký zálesák. Vzhľadovo sa k sebe nehodili, no vždy sa držali za ruky, prsty prepletené a zaľúbenie z nich doslova kričalo. To bolo pred pár mesiacmi. A dnes?

hrnceky.jpgOna vtedy nastupovala na zastávke tam, kde som ja prestupoval na druhú električku cestou do práce. Vídal som ich takmer každý deň. Zrazu sa z podchodu vynorili tesne prepletení, ona elegantná, krásna, on v ošúchaných maskáčoch a s neučesanými vlasmi. Prišiel ju odprevadiť. Postál s ňou na zastávke, potom prišla električka, vyobjímali sa, ona nastúpila a on jej zamával.

Takto sa to opakovalo takmer každé ráno. Zvykol som si v električke vždy čítať, no v tie dni a týždne som sledoval ich. Netrpezlivo som sa díval k podchodu, kedy už vyjdú. Napokon vyšli, prišla električka, poobjímali sa a ja som s ňou nastúpil. Akosi vnútorne som si ich adoptoval a občas som mal chuť zálesákovi odkývať, keď kýval jej. Boli pre mňa takým malým ostrovčekom pri rannej ceste do práce. Malou istotou, že svet funguje tak ako má. Že nerozhoduje len krása, úspech. Že materiálno nie je najdôležitejšie a ešte sa nájde miesto na pravé city, ktoré nie sú zaťažené predsudkami a spoločenskými schémami.

Takmer každé ráno som sa tešil na ten pohľad. Niekedy sa neobjavili, niekedy prišla len ona a ja som sa utešoval – choroba, dovolenka, služobka...a  vždy sa po pár dňoch opäť ukázali spolu, prsty pevne prepletené. Robili mi radosť a ani to netušili. Vylepšili mi náladu, niekedy som pustil uzdu fantázii a uvažoval, ako sa vlastne stretli? čo asi robia? kam chodia a aké je to úžasné, že sa dali dokopy takýto na prvý pohľad absolútne rozdielni ľudia.

princezna.jpgUž niekoľko týždňov však chodí sama. Zálesák ju dlho neprišiel odprevadiť. Stále je elegantná, to áno, ale čosi sa z nej vytratilo. Vyprchalo. Po zaľúbení ani stopy. S napätím pozerám k podchodu, potom ju zbadám, opäť samu, postaví sa kúsok odo mňa a spoločne čakáme na električku. Niekedy mám chuť spýtať sa jej, kde je zálesák a prečo ju už nechodí odprevádzať. Stačí urobiť krok-dva a prihovoriť sa jej...ale akosi nechcem.

Možno nechcem vedieť, že sa rozišli a že im to neklapalo. Že sa predsa len k sebe nehodili – nielen vzhľadom. Chcem veriť, že naozaj nezáleží na kráse, postavení a prekážky (neraz imaginárne) sa spoločne dajú prekonať. Chcem veriť, že sa k sebe hodí krásna so škaredým, staršia žena s mladým chalanom, úspešný biznismen s jednoduchou asistentkou.
Že to nemusí byť len princ a princezná...Práve deťom večer čítam z krásnej knižky Povedz mi prečo a jedna zo 180 všetečných otázok znie: Prečo sa princezné museli vydať za princov?
Odpoveď v knižke: „Pretože si museli vziať chlapca z rovnakého prostredia, z akého pochádzali. Nemali právo sa zamilovať do niekoho iného...“

gifts.infoniac.com, thatcompanycalledif.com, kniha Povedz mi prečo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?