Nikdy som nechcela pomáhať zabiť svojho syna...

Autor: Milan Buno | 28.8.2013 o 11:00 | Karma článku: 8,06 | Prečítané:  2279x

Mala pomerne usporiadaný život, vydatá takmer tridsaťsedem rokov, vychovala dve deti a mala úspešnú kariéru. Človek dokáže oceniť záhradu až v istom veku a je v tom kus pravdy. Ona jej podľahla až ako päťdesiatnička. „Je to priam zázrak, keď po pochmúrnej zime príde optimistická jar a zo zeme začnú vyrážať krehké rastlinky.“ No v okamihu sa všetko zmenilo. Nehoda jej syna zmenila celý jej život. Zostal takmer imobilný bez nádeje uzdraviť sa a teraz od nej žiada, aby ho poslala na asistovanú samovraždu do Švajčiarska. Pretože takto žiť už nedokáže. Jej syn. Milované dieťa...

Nechcem takto žiť, mama. Takýto život som si nevybral.
Nemám nádej na zlepšenie, preto je pochopiteľné, ak žiadam, aby ho ukončili spôsobom, aký považujem za vhodný.

Predtym.jpgPríbeh Predtým ako som ťa poznala vyvolal vo svete nadšenie čitateľov a zhypnotizovala aj mňa. Nádherne dojímavá kniha o Willovi, ktorý mal skvelú prácu, sexi priateľku, skvelý život. Miloval adrenalín, šport a žil život naplno. Jedného dňa sa mu však zrútil celý svet. Autonehoda ho pripúta na vozík bez šance na akékoľvek uzdravenie a zo dňa na deň tak zostal odkázaný iba na pomoc okolia.

Porušená miecha, nehybné takmer celé telo, nefunkčná termoregulácia tela a riziko, že ho môže zabiť aj tá najmenšia viróza.

Nevidí východisko a preto chce podstúpiť asistovanú samovraždu vo Švajčiarsku. Po hádkach a dohadovaniach dá rodičom pol roka, aby ho presvedčili, že sa oplatí v takomto stave žiť. Jeho matka preto najme Louisu Clarkovú, ktorá do jeho života vstúpi ako farebná búrka...

Nechá matka zabiť svojho syna?
Nikto nikdy nepochopí, aké je to byť matkou, kým sa ňou nestane. A že tá matka nevidí pred sebou dospelého muža – poskakujúceho, neoholeného, zapáchajúceho, tvrdohlavého potomka, čo dostáva pokuty za parkovanie, chodí v zablatených topánkach a má komplikovaný ľúbostný život. Matka vidí všetky tie bytosti, ktorými kedysi bol, spojené do jednej.

Matka stále vidí vo svojom dospelom dieťati bábätko, ktoré držala v náručí, od samej lásky sa jej tisnú slzy do očí. Vidí batoľa, čo sa načahuje za vašou rukou; školáka, ktorý plakal od zúrivosti, lebo ho nejaký spolužiak šikanoval. Vidí zraniteľnosť, lásku, minulosť.

A toto všetko teraz má poslať na smrť. Nielen to malé dieťa, ale aj muža, všetku tú lásku, minulosť...
„Dobre,“ odvetila napokon na jeho žiadosť, aby vycestovali do Švajčiarska na asistovanú samovraždu.

Asistovaná samovražda. Áno, či nie?
Mnohí ľudia si myslia, že nemôže byť nič horšie ako takýto život. Ale môže to byť aj horšie. „Mohol by som prestať byť schopný dýchať alebo rozprávať,“ hovorí Will. „Mohol by som mať problémy s krvným obehom, takže by mi museli amputovať končatiny. Mohol by som skončiť v nemocnici a trčať tam donekonečna. Toto nie je bohvieaký život.“


Willa jeho zúfalstvo  dohnalo do pekla.
„Jemu sa stav nikdy nezlepší. Utrpel vážne poranenie chrbtice.“
„Ale ty s ním rehabilituješ,“ povedala Louisa.
„To len preto, aby sme ho udržali v čo najlepšom fyzickom stave – aby mu svalstvo nezačalo atrofovať a aby sa mu neodvápnili kosti.“


moyesova.jpgJe Willovo rozhodnutie podstúpiť asistovanú samovraždu zbabelé, či jediné možné riešenie? Má jeho matka trvať na tom, že musí bojovať, musí vydržať a dúfať...alebo jednoducho vypočuje želanie svojho milovaného syna, ktorý už nechce žiť takýto život?

Kto nezažil alebo nie je v podobnej situácii ako Will, bude len teoretizovať a možno moralizovať. Ako tvrdí v knihe sám Will, „nikto nechce vidieť, aký je to pocit, keď človek vie, že už nikdy nebude milovať. Držať v náručí svoje dieťa. Nikto nechce vedieť, že niekedy mám z tohto vozíka takú klaustrofóbiu, až by som najradšej kričal ako šialenec pri predstave, že v ňom strávim čo len deň... Všetci chcú vidieť svetlú stránku veci a chcú, aby som ju videl aj ja.“

Nebudem prezrádzať záver príbehu Predtým ako som ťa poznala (trochu sa doň môžete začítať TU). Autorka Jojo Moyesová sa inšpirovala mladým rugbyovým hráčom, ktorý po autonehode zostal ochrnutý a presviedčal rodičov, aby ho vzali do Švajčiarska na asistovanú samovraždu. Odporúčam však prečítať si jej fikciu – je vynikajúco napísaná so silným príbehom a znepokojujúcimi otázkami.
Rozhodne stojí za prečítanie.

Foto: Ikar, militantrecommender.blogspot.com a NY Daily News

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?