Po chvíli mi bolo všetko jasné.
Kniha vyšla v Edícii svetových klasikov (Fragment), ale v skrátenej verzii. Musím dodať, že v riadne oklieštenej verzii. Veď napríklad slovarťácky preklad má 1094 strán, dokonca aj vo Svetovej knižnici SME 19.storočia mala dva diely, ktoré mali spolu nejakých 700 strán .
Táto česká skrátená Anna má presných 200. Chúďa .
A vydavateľstvo sa nerozpakuje k sloganom typu:
Dobrodružství jako v originále
Ušetřete čas!
Nuž dobre, ušetrite čas, ak ho naozaj nemáte nazvyš. Ale potom sa nesťažujte na kvalitu zážitku. To akoby som robil slivkové gule...bez sliviek. Čosi by tam chýbalo, že?
Uvažujem, prečo a komu sú určené takéto megaskrátené verzie. Fragment nezostal iba pri Anne, vydal aj 176-stranových Troch mušketierov (snáď sa tam zmestil aj d´Artagnan), Hugovi Bedári majú 202 strán (aspoň tak dlho netrpeli) a Hrabě Monte Christo o trošičku viac, 208 strán (útek Edmonda Dantesa musel byť extra rýchly).
Možno máme naozaj tak málo času a niektoré knihy sú prihrubé, aby sme ich prečítali v originálnej verzii. Možno skutočne nepotrebujeme takú rozvláčnosť a la Dostojevskij, Tolstoj, Hugo, Proust ai., ale stačí nám fastfoodové čítanie.
Veď čo tam po výpovedi autora, jeho odkaze, podstate celého diela, keď máme dnes takú uponáhľanú dobu.
Aby som však bol férový, nielen Fragment skracuje a otesáva. Edika či Computer Press vydávali dvojjazyčné „zjednodušené“ verzie klasikov. A ja sám som dokonca čítal viacero kníh z edície Najlepšie svetové čítanie od Reader´s Digest Výber (ide o skrátené verzie súčasných autorov, v jednom zväzku 4 knihy). Musím tiež spravodlivo priznať, že vďaka tejto edícii som objavil viacerých autorov ako Grisham, Sparks, Deaver, Coben, Bourne či Mayle, ktorých som potom začal čítať v originálnych, neskrátených verziách.
Takže na niečo to predsa len bolo dobré.
A možno takto niekomu poslúži aj „vykrátená“ Kareninová, či Jean Valjean ...
Foto: Fragment, www.msauret.com, 123rf.com