„Stavím sa, že nevieš napísať dobrú detektívku,“ podpichla pred sto rokmi Madge svoju sestru Agathu. Tá vtedy pracovala v lekárni v miestnej nemocnici a vyznala sa v jedoch. Práve zúrila prvá svetová vojna a do jej rodného mesta Torquay na juhu Anglicka prichádzali belgickí utečenci. Agathe začala fantázia pracovať na plné obrátky a dostala nápad na prvú detektívku – spôsob vraždy bol jasný (jed strychnín) a súčasne sa zrodil detektív s belgickým pôvodom.
Agatha Christie začala pracovať na knihe Vražda na zámku Styles, aby vyhrala stávku so sestrou...ale aj sama túžila napísať poriadnu detektívku. A dosiahnuť úspech. Trvalo jej to však niekoľko rokov, strácala chuť i odhodlanie, no jej matka Clara (ktorá sama písala) ju povzbudzovala. Poslala ju do hotela Moorland, kde mala chytiť druhý dych. Aj chytila. Dopoludnia písala a počas zvyšku dňa premýšľala nad scénami svojej knihy.
Po dokončení knihy príbeh ešte raz prepracovala a až potom poslala rukopis vydavateľovi.
Odmietol ju. Aj druhý, tretí...aj šiesty vydavateľ.
Potom sa rukopis dostal do spoločnosti Bodley Head, kde ležal dlhých 18 mesiacov, kým Agatha Christie dostala pozvánku na stretnutie.
Agathe Christie teda trvalo celé štyri roky, kým knihu napísala a našla vydavateľa. Dokonca knihu chcela vydať pod pseudonymom Martin West alebo Mostyn Grey, takže dnes by sme možno meno Agatha Christie nepoznali. Napokon od toho upustila a svet čoskoro spoznal nové meno, ktoré sa rýchlo stalo pojmom nielen v detektívnom žánri, ale v literatúre ako takej.
Na knihe Vražda na zámku Styles, ktorá vyšla pred pár týždňami vôbec po prvý raz v slovenčine a vlastne po sto rokoch, je zaujímavé ešte čosi. Je to úplne prvý príbeh legendárnej spisovateľky, v ktorom predstavila detektíva Hercula Poirota (slávny belgický detektív pátra po tom, kto zavraždil Emily Inglethorpovú a ako sa vrah dostal do zamknutej spálne - prečítajte si úryvok , v ktorom práve dôjde k zločinu).
Už v tejto prvej knihe má Poirot typický belgický šarm, miestami je uletený, má svoje muchy, keď sa naplno ponorí do prípadu, je tajnostkársky, ale obdivuhodne presne a pútavo rozpletá klbko divných vzťahov obyvateľov ospalého panstva v Essexe.Čo je však zaujímavé, Agatha Christie musela po zásahu vydavateľa prepracovať záverečnú scénu...a zrodila sa tak schéma dobre známa z jej detektívok. Pôvodný rukopis sa končí v súdnej sieni procesom s Johnom Cavendishom, v ktorom Hercule Poirot objasňuje zločin zo svedeckej lavice.
Vydavateľ však požiadal Christie, aby túto scénu zmenila. Aby ju umiestnila niekde inde. Agatha súhlasila (tešila sa, že kniha vôbec vyjde...tak ako každý začínajúci spisovateľ:-)) a tak Poirot vraha v novej verzii odhaľuje v salóne zámku Styles. Táto scéna, keď sa zhromaždia všetci zainteresovaný a detektív vysvetľuje svoje pátranie krok za krokom, sa opakuje v mnohých neskorších knihách Agathy Christie ako Smrť v oblakoch, Vianoce Hercula Poirota, Vraždy podľa abecedy ai.
A je skvelé, že v novom vydaní knihy Vražda na zámku Styles je aj autorkino pôvodné, neuverejnené zakončenie knihy scénou zo súdnej siene. Čitateľ tak môže posúdiť, či vydavateľ mal alebo nemal pravdu, keď žiadal prepracovanie...
Niekedy je úžasné, ako sa rodia spisovatelia, ich hrdinovia a knihy, bez ktorých si dnes nevieme literatúru ani predstaviť.
Foto: The Guardian, Slovenský spisovateľ, tscpl.org
