Aspoň na chvíľu pocítiť iný svet...

Autor: Milan Buno | 10.4.2014 o 16:20 | Karma článku: 7,94 | Prečítané:  587x

Keď som pred pár rokmi cestoval po Kambodži, z pôvodne mierne obávanej cesty sa stal jeden z najkrajších zážitkov. „Je to jedna z najzamínovanejších krajín na svete,“ odhovárali ma známi a pridávali rôzne katastrofické scenáre. Môj otec mi odmalička vravel „pôjdeš do Kambodže lekvár kosiť“. Nikdy som nechápal, čo to znamená a tak som mal konečne šancu zistiť to:-) Bola to úžasná cesta a teraz som si ju pripomenul jedným zvláštnym spôsobom.

banyan.jpgUž je to niekoľko rokov, ale dodnes si spomínam na cestu do Phnom Penhu, hlavného mesta Kambodže. Letisková dráha bola kdesi v poliach na prašnej ceste, takže som mal pocit, že pristávam v malej dedinke. Spomínam si, ako mi jedno vízum dávalo na letisku desať Kambodžanov. Prvý vzal pas, druhý porovnal fotografiu s realitou, tretí nalistoval správnu stranu a opečiatkoval...až po desiateho, ktorý zinkasoval 20 dolárov za vízum. Tomu sa vraví správna deľba práce:-)
Na Kambodžu i Phnom Penh mám iba tie najkrajšie spomienky – bývali sme na bulvári, ktorý sa volá Československý, debatovali sme s príjemnými budhistickými mníchmi a hoci všade bola nesmierna chudoba, ľudia sa vedeli tešiť aj z mála.

Kambodža má však aj odvrátenú stranu a práve tú mi živo pripomenula úžasná kniha V tieni banyanu od Vaddey Ratnerovej.

vtieni.jpg

Je to vlastne autobiografia, Vaddey alias románová Rámí mala iba päť rokov,  keď vtrhli do jej života Červení Khméri a nastolili novú vládu, nový spôsob života. V mene utopickej spoločnosti vyvraždili v rokoch 1975 až 1979 takmer dva milióny ľudí. Približne tretinu obyvateľstva. Rodiny rozdelili a nahnali do pracovných táborov na prevýchovu. Ľudí mučili, likvidovali hladom, otrockou drinou a popravami.

Pri čítaní knihy (začítajte sa aj vy do 1.kapitoly) som si živo spomínal na cestu po Kambodži – nielen na nadpozemský chrámový komplex Angkor Wat, ale aj na smutne preslávené Vražedné polia (Killing Fields) s väznicou, dnes múzeom Tuol Sleng. Je tam takmer všetko v pôvodnom stave – lôžka z dosák, reťaze, opisy vypočúvacích metód, dobové fotografie mučených obetí. Ešte aj po rokoch mi z toho naskakujú na tele zimomriavky.

Na Vražedných poliach hádzali stúpenci diktátora Pol Pota popravených do masových hrobov. Vysoká stupa plná lebiek tam stále pripomína smrť kambodžských ľudí. Lebky a zvyšky šatstva majú výšku sedemnásť poschodí.
Možno sa niekomu zdá čudné až nevhodné, že tam Kambodžania vozia turistov, ponúkajú im v stánkoch nápoje a cukrovinky ako na nejakej cirkusovej atrakcii. No opak je pravdou. Možno aj takouto drsnou cestou lepšie spoznáme históriu, aby sme znovu nezažili ďalšiu podobnú tragédiu.

vaddey.jpgA ľudia aj vďaka knihám, ako je V tieni banyanu, snáď nezabudnú na zverstvá Červených Khmérov, ktorí v Kambodži napáchali toľko zla.

V tieni banyanu je príbeh o tom, ako prežiť podobné zverstvá a pozviechať sa zo zeme. Je to neuveriteľne silné rozprávanie, počas ktorého si kladiete otázku – naozaj musíme niekedy zažiť toľko bolesti a žiaľu, aby sme pochopili, aký je život cenný a ako ho máme žiť?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?