Dnešné deti neraz zažívajú také starosti, o akých sme my v ich veku nemali ani poňatia. Oveľa viac rozvedených rodičov a dieťa pendluje medzi nimi...alebo rodina je v poriadku, no rodičia musia robiť od rána do večera, aby zarobili a dieťa ich takmer ani nepozná. Je s nimi minimálne. Rodičia sú zaneprázdnení, podnikatelia, stále na nejakých schôdzach, služobkách... nielenže sa niektoré deti musia vyrovnať s problémami dospelých, ale zároveň prichádzajú o možnosť užiť si detstvo.
Ako hovoriť s deťmi, aby sa lepšie učili...
Dnešné deti sú vystavené nenormálnemu stresu a problémom. Ak ich chceme niečo naučiť, musíme im najskôr pomôcť uľaviť si od emocionálneho bremena.
Práve to je základ knihy Ako hovoriť s deťmi, aby sa lepšie učili . Milujem túto sériu kníh, pretože to nie je o teórii a prázdnych slovách, ale o užitočných radách a modelových situáciách. A berte to aj ako môj malý príspevok k dnešnému Dňu učiteľov:-)
Zmeňte zámeno
Na deti nefungujú vyhrážky, hrozby, obviňovanie...na to ste už určite prišli. Najmenej čo môžete urobiť – nahraďte zámeno ty zámenom ja. Nehovorte „ty stále chodíš neskoro... ty všetko len kazíš ... to ty neustále provokuješ sestru... ty nevieš...“
Neútočne, nespôsobujte výčitky. Radšej povedzte „Ja mám pocit, že... Mne sa nepáči, že... Ja by som rada videl...“
Malá zmena, no v myslení a vnímaní detí dokáže zázraky, tvrdia autorky knihy.
Môže pochvala uškodiť?
Napadlo vám už niekedy, že aj prílišná pochvala môže dieťa zneistiť? Moji rodičia mi rozprávali, že ich veľmi nechválili ako deti, lebo ich rodičia sa báli, aby neboli potom namyslené.
Psychológia pri rôznych prieskumoch zistili, že deti sa necítia veľmi dobre, keď ich niekto chváli a tou chválou ich zároveň aj hodnotí. „Majú tendenciu chválu negovať a niekedy sa dokonca zachovajú presne naopak, len aby nám ukázali, že sa mýlime,“ píšu autorky v knihe.
Áno, pochvala nemusí byť pre niektoré deti príjemná, pretože zrazu to pre ne znamená obrovský tlak na to, aby boli šikovné a slušné. Môžu znervóznieť, dostať sa do pomykova.
Ako na domáce úlohy?
U nás sa o tieto veci stará manželka a musím povedať, že to zvláda skvele. Treba vystihnúť správnu mieru kontroly. Ak budete dieťa neustále kontrolovať, stáť mu za chrbtom, či má všetko správne a naozaj hotové, napokon sa to môže skončiť jedným z častých scenárov: rodič stratí trpezlivosť, ukáže krok za krokom ako sa to má robiť (pri niektorých úlohách dokonca vypracuje zadanie so slovami „aha, takto sa to má robiť“ a aký to má vplyv na dieťa?
Zvykne si na to, stratí pozornosť, snahu a povie si – môžem na to kašlať, aj tak to mama/oco za mňa nejako urobia. Čoskoro už nedokáže nič dokončiť, ak pri dieťati nebude stáť rodič. Dá sa povedať, že ten za dieťa prevezme zodpovednosť...
Takže ako s domácimi úlohami?
Autorky sa tejto téme venujú v celej jednej kapitole. „Keď vidíte, že sa vaše dieťa na niečom naozaj zaseklo, tak si ho vypočujte a skúste mu pomôcť. Ak sa však stále čosi pýta, tak sa radšej stiahnite, aby vedelo, že sú to jeho úlohy a ono je zodpovedné za ich vypracovanie.“
Kniha Ako hovoriť s deťmi, aby sa lepšie učili ponúka množstvo rád a tipov, ako reagovať v rôznych situáciách. V každej kapitole sú modelové situácie v obrázkovej forme, kde je konkrétne ukázané, že (napríklad) namiesto popierania ich citov, radšej ich opíšte. Namiesto kritiky a rady prijmite radšej pocity slovom alebo len citoslovcami (deti nechcú vždy poradiť, občas sa chcú len „vyžalovať“).
V záveroch kapitol sú otázky a príbehy rodičov i učiteľov, takže na konkrétnych problémoch vidíte, ako sa zachovali, ako to vyriešili a možno to inšpiruje aj vás.
Počúvajte ich...
Všimli ste si, ako často používame karhanie, príkazy, obviňovanie, nadávanie, poučovanie, hrozby a varovania?
Pritom namiesto obviňovania či sarkazmu by sme radšej mohli problém opísať – dieťa sa následne správa ústretovejšie.
Nerobiť im hneď výčitky, rafinovane ich ponižovať, ale skôr podať užitočnú informáciu, aby menili svoje nevhodné správanie ochotnejšie.
Hrozby a príkazy vyvolávajú v deťoch pocity bezmocnosti a odporu; výber im zasa otvára dvere k novým možnostiam.
Žiaci nemajú radi prednášky a siahodlhé vysvetľovanie (ja viem, aj ja sa niekedy rád počúvam:-)) – stačí pritom jedno gesto alebo slovo, aby sami prišli na to, čo majú a čo nemajú robiť.
Sedem zručností, ktoré deti podnietia ku spolupráci.
6 krokov, ako podporiť detskú kreativitu a zodpovednosť.
Spolupráca medzi učiteľom a rodičom.
To je len pár kapitol, ktoré nájdete v knihe Ako hovoriť s deťmi, aby sa lepšie učili. Pre mňa rozhodne jedna z najlepších kníh pre rodičov i učiteľov, ak chcú lepšie pochopiť deti, pomôcť im pri učení a vychovať z nich samostatných a šikovných ľudí.
Foto: idssmile.com, Albatrosmedia