Ako deti prilákať ku knihám?

Autor: Milan Buno | 23.6.2016 o 18:46 | Karma článku: 8,20 | Prečítané:  2420x

Už štyri roky čítam svojim dcéram každý večer. Všetky prečítané knižky si zapisujeme. Vynechali sme možno pár ráz, keď som bol na služobnej ceste. A neuveriteľne si to užívame!

Niektorí známi, rodičia od susedov, priatelia obdivne kyvkajú hlavou, že to je úžasné. Možno áno, ale nie je to nič zložité, ani nezvyčajné. Tak ako moje deti, aj mňa tie spoločné chvíle s knihou nesmierne bavia a práve to je cesta, ako v nich vypestovať lásku ku knihám.

Všetko sa začína v rodine. Z nepopísaného listu neurobíte malého čitateľa mávnutím čarovného prútika. Ak rodičia nechcú čítať deťom, nemajú k tomu vzťah a nenájdu si denne aspoň pár minút čas, ich deti majú naozaj sťaženú situáciu. A to je mi ľúto. Najmä pri pohľade na moje dcéry, ktoré sa každý večer tešia na spoločné čítanie, diskutujeme o knihách a niekedy – ale to im neprezraďte:) - ich „vydieram“ cez knižky. Keď zavelím, že už je čas ísť si umyť zuby a im sa akosi nechce, pohrozím, že teda nebudem čítať...a to by ste mali vidieť tie šprinty do kúpeľne.

Predčítanie

Najdôležitejšie je predčítanie, ktoré podľa mňa zaseje v dieťati to prepotrebné semienko. Všade sa neustále rozoberá, ako priviesť deti k čítaniu – premýšľajú rodičia, diskutujú o tom učitelia, skúmajú rôzne inštitúcie, aj komisárka EÚ pre vzdelávanie...a pritom je to také jednoduché. Treba deťom čítať už od útleho detstva. Pre radosť. A zábavu.
Dávnejšie som čítal istý prieskum, ktorý robili v susednom Česku. Koľko detí sa stane čitateľmi, ak im rodičia predčítali v útlom veku?
Výsledok je úžasný – až 70%.
Myslím, že podobne to bude aj v iných krajinách, vrátane Slovenska. Svojím dcéram čítam pravidelne každý večer už štyri roky a staršia 8-ročná si už dnes číta sama. Za pol roka si prečítala vyše 30 knižiek.
 

Čítajte deťom 20 minút denne

To je motto projektu Celé Česko čte dětem. Veľmi sa mi páči a bodaj by si ho osvojila väčšina rodičov. Ale v podstate je jedno, koľko čítate – ak nemáte čas, čítajte aspoň desať minút. Dieťa sa veľmi rýchlo stane závislým na príbehu, žiada si to a miluje spoločné čítanie.
A ideálne je, ak sa z toho stane rituál. Nielen pre dieťa je to radosť, ale aj pre rodiča. A musím priznať, že niekedy sa na to teším viac ako moje deti:-) Na nový príbeh, ich otázky, diskusiu po skončení čítania, keď si k nim ešte na minútku-dve ľahnem.
 

Aké knihy čítať?

To je častý problém rodičov. Aj tých, ktorí chcú, tešia sa na to, ale nemajú o knižnom trhu taký prehľad a jednoducho nevedia, čo vybrať. Chápem ich.
Moja rada znie – nech si vyberie dieťa. Nevnucujte mu „svoje“ knihy. Môžete poradiť, podsunúť, ale nenúťte dieťa čítať napríklad to, čo ste milovali vy pred desiatkami rokov. Možno Pippi Dlhá Pančucha alebo Medvedík Pú zafunguje...ale možno chce radšej čítať o Zvieracích záchranároch, či malej Barborke.
Krásne tipy na detské knižky nájdete v článku 7 tipov na knihy pre deti.

Nemyslite si, že „toto“ si musia prečítať, lebo to je kultová knižka, na nej vyrastali ešte vaši rodičia. Neraz potom po pár stranách knižku smutne odložíte, lebo dieťa to vôbec nebaví.
Niektoré deti majú rady fantasy svet, iné príbehy so zvieratkami, ďalšie skutočné príbehy z každodenného života...a niektoré si možno rady čítajú z encyklopédie. Tak im z nej čítajte. Nevnucujte im Čin-Čin alebo Čenkovej deti.

Dokedy čítať deťom?

Niektorí rodičia sa pýtajú, či majú čítať deťom aj po šiestom roku, keď už samé spoznávajú písmenká a vedia si prečítať jednoduché príbehy. Bez debaty ÁNO. Ja čítam osemročnej a verím, že nám to ešte pár rokov vydrží. Pokojne aj do tínedžerského veku – pritom sama si už prečíta veľa knižiek, no spoločné čítanie má predsa len inú atmosféru.
Bola by chyba skončiť s čítaním vo chvíli, keď sa dieťa naučí čítať. Je jednoduché povedať „už vieš čítať, tak si môžeš aj sám/sama“. Z nadšeného poslucháča sa tak ľahko môže stať nenadšený čitateľ, lebo sotva sa naučilo dieťa čítať, už sa ho vlastne zbavujeme.

A načo vlastne čítať?

Asi častá rečnícka otázka najmä tých, ktorí nečítajú deťom, nemajú na to čas a niekde v kútiku duše tušia, že to nie je celkom dobré.
K tejto téme by som vedel písať donekonečna, no dôležité je, že pri čítaní zapájame iné centrá v mozgu.
„Keď si dieťa číta (alebo mu čítame), najskôr si musí vytvoriť v hlave mentálny obraz,“ povedala Eva Katrušáková, riaditeľka spomínaného projektu Celé Česko čte dětem. „Musí si predstaviť konkrétneho človeka, danú situáciu, vybaviť si, ako vyzerá kuchyňa, kde sa príbeh práve odohráva. Zatiaľ čo pri pozeraní televízie alebo DVD už máte všetko hotové. Celý obraz je hotový.“
Mnohé mamičky si myslia, že keď dieťa posadia pred nejakú výchovnú rozprávku, „príbeh s posolstvom“, je to to isté, ako keby im čítali. Nie je to tak. Čítanie prináša deťom mnohé pozitíva – od rozvoja slovnej zásoby, cez predstavivosť, rozvoj kritického myslenia až po skúsenosti na celý život.
A keď z toho urobíte rituál ako sa to podarilo nám, je to dvojnásobná radosť.
Želám vám, aby ste podobné nádherné chvíle so svojimi deťmi zažívali aj vy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?