„Prejdi trasu Rafeal a získaj nálepku pri každom stanovišti,“ nabádali nás už pri vchode. A keď získame všetky nálepky, odmena nás neminie... Deťom nebolo treba viackrát hovoriť:-) A tak sme vyštartovali.
Najskôr sa bolo treba pomaľovať – na kresbičky na tvári deti dokážu stáť aj polhodinu. Motýliky, kvetinky, divé šelmy, víly, či rôzne abstraktné vzory...to je v podstate jedno, hlavne že máme na tvári čosi namaľované.
Prvé stanovište – testujeme svoje deti, čo všetko vedia o zvieratkách.
Hneď vedľa sú Tvorivé dielne, kde si deti vyrobili obrázok do rámiku alebo mohli vyzdobiť rámik na fotku.
Ďalšiu nálepku dostávame v Pohybovej sále, kde nám predviedli pilates, jógu smiechu a vystúpil aj krúžok Scénického tanca. Zapájali sa aj ostatné deti – hudba aj pohyby boli chytľavé.
Na prízemí nechýbala detská herňa, kaviareň a hor sa na záhradu. Tam si mohli deti otestovať svoju zručnosť, silu a dôvtip. Skákanie vo vreci, preťahovanie lanom či strieľanie gólov sympatickej Rafaeláčke.
Nechýbal skákací hrad, kde sa z duše mohli vyskákať malí aj väčší...
..a potom si oddýchli pri umeleckom maľovaní na stene. Dostali skutočné farby a veľké štetce, a hor sa do maľovania. Ušlo sa aj rodičovskému oblečeniu, ale čo tam po tom: hlavne že deti sa výborne zabávali.
O pár metrov ďalej mohli doplniť stratené sily pri cigánskej, palacinkách, kofole a vinei. Tie spevavejšie si precvičili hlasivky, nasledovalo zopár čísel kúzelníka Talostana, tombola a zlatý klinec...či skôr bonbónik celej oslavy. Spievanka a Zahrajko naživo. Asi by som to nemal hovoriť tak otvorene, ale drvivá väčšina prišla práve kvôli tomuto číslu. A oplatilo sa.
Mária Podhradská a Richard Čanaky sú jednoducho geniálni v tom, čo robia. Hraví, príjemní, priateľskí a dokážu strhnúť. Malých, ale aj dospelákov, ktorí sa pohupovali v ich rytme a pospevovali si chytľavé refrény. Rafaela stonožka, Ide ide vláčik, My sme dvaja kamaráti či Na hada. Notoricky známe pesničky všetkých rodičov, do ktorých Spievanka a Zahrajko zapojili takmer všetky deti. Skákali, behali, cestovali po celej záhrade...skvelé divadielko.
Najúžasnejšie však bolo sledovať deti, ako ich hltajú očami a za každú cenu sa ich chcú dotknúť. Srandovných nohavíc, chlpatej stonožky, vrkočov Spievanky, alebo Zahrajkovej gitary. Už len kvôli tej radosti a hviezdičkám v detských očkách to celé stálo za to. A keď sa ma dcéra spýtala – „ocko, to Spievanka a Zahrajko vyšli z televízora a prišli k nám?“ – dostala ma do kolien.
Záverečné vypustenie balónov bola už len taká čerešnička na sladkej torte.
Ďakujeme v mene všetkých rodičov. A najmä našich detí!