Fanúšikovia Stiega Larssona už vedia, že hovorím o knihe Muži, ktorí nenávidia ženy. Včerajšia exkluzívna predpremiéra stála za to. Tu je pár dôvodov, prečo si pozrieť rovnomenný film režiséra Davida Finchera:
Hollywoodska verzia. Čítal som knihu, videl som švédsku verziu a voči hollywoodskej som bol skeptický (poznáte to - určite tam budú hektolitre krvi, samé výbuchy, afekty...). Chyba! Fincherova verzia je vynikajúca, napínavá, má jeho typickú mrazivú atmosféru a s mnohovrstvovým príbehom sa popasoval naozaj bravúrne. Z príbehu urobil oslavu dedukcie, novinársku detektívku, ktorá má väčšinu času dynamické tempo a len občas vás nechá vydýchnuť. Scenárista podľa mňa vystihol podstatu Larssonovho príbehu lepšie ako jeho švédsky kolega.
Herecké výkony. Daniela Craiga alisa Jamesa Bonda nemusím, ale v tomto filme bol skvelý – pôsobí ticho, jednoducho, zostáva skôr v pozadí a necháva vyniknúť ženskú hrdinku Rooney Mara. Tá je excelentná, strašne som sa na nej bavil, vylepšila každú scénu, v ktorej sa objavila. Nedokázal som od nej odtrhnúť oči...hoci na ulici by som ju po zotmení stretnúť veru nechcel:-) Ak po tomto filme neprerazí (už sme ju videli napríklad v Sociálnej sieti ako priateľku Marka Zuckerberga), tak už nikdy. Fakt parádne zahrané!
Celková atmosféra. Väčšina filmu sa odohráva na ostrove Henrika Vangera ďaleko na severe Švédska, kde je od začiatku chladno, veterno, doslova cítite ľadové peklo, ktoré skrýva strašidelné tajomstvá. Pozor! 3-4 naozaj brutálne scény môžu roztočiť aj silnejšie žalúdky, ale k filmu patria. Tak ako v knihe, aby zvýraznili svinstvá páchané na ženách, znásilňovanie, týranie a neraz beztrestnosť páchateľov.
Hudba. Soundtrack k filmu Muži, ktorí nenávidia ženy si určite ešte vypočujem. Hudobný podmaz či nosné melódie perfektne umocnili mrazivý pocit, že už-už sa čosi stane...niekoho zavraždia...odniekiaľ ktosi vyskočí a... Len jedno ma mrzí. Moju milovanú Enyu a jej Orinoco Flow už nebudem vnímať tak ako doteraz. Môže za to záverečná scéna mučenia, kde si to Daniel Craig alias Mikael Blomkvist pekne odniesol.
Detaily. Fincher je perfekcionista a je to vidieť aj vo filme Muži, ktorí nenávidia ženy. Už úvodné titulky sú bombastické, sprevádzané dynamickou hudbou a okamžite vás vtiahnu. Výborná kamera, nájazdy na
Myslím, že dôvody stačia a vraciam sa oblúkom späť na úvod: film má aj zopár chybičiek, čo však nie je Fincherova vina. Kniha má vyše 400 strán a vtesnať ju do cca 150 minút je nemožné. A Larssona tobôž – je tam množstvo mien, vrstiev a príbehov, ktoré sa prelínajú; k tomu pohľady do minulosti. Fincher ich zvládol najlepšie ako vedel, no ak chcete mať z tohto geniálneho príbehu čo najlepší pôžitok, určite si najskôr prečítajte knihu. A potom si môžete vychutnať aj film, lebo pochopíte mnohé nuansy, vnútorné motívy hrdinov, náročné detektívne kroky, ktoré sa všetky na filmové plátno dostať nemohli.