Pomaľované vtáča rozpráva príbeh chlapca, ktorého poslali rodičia v roku 1939 na vidiek, aby ho ochránili pred hrôzami vojny. Paradoxne, na dedinách sa diali rovnaké, ba ešte väčšie zverstvá a tak sa dovtedy nevinný chlapec dostal do sveta nepochopiteľnej zloby, poverčivosti, násilia a krutosti.
„Chlapec mal olivovú pokožku, tmavé vlasy a čierne oči. Hovoril jazykom vzdelaných vrstiev, ktorému roľníci ledva rozumeli. Mali ho za cigánskeho či židovského odkundesa...“
Autor Jerzy Kosinski geniálne vystihol detské myšlienky a pohľad na vtedajší zaostalý vidiecky svet, až má čitateľ pocit, že ide o autobiografiu. Jeho interpretácia hýri detailami vykreslenými s morbídnou precíznosťou. Od ponižovania, cez trýznenie, znásilňovanie, incest až po krvilačné vraždenie, ktorých bol chlapec (nielen) svedkom. Chvíľami odmietate uveriť, že by toho boli schopné ľudské bytosti... tak ako mnohí odmietajú ešte aj dnes uveriť systematickému vraždeniu v gulagoch či koncentrákoch.
...vždy, keď sa hneval alebo smútil, pomaľoval nejakého vtáka a potom k nemu prilákal ostatných druhov. Kochal sa, ako ho pre jeho inakosť, odlišnosť nechcú prijať až ho usmrtia...
Prečítať túto knihu si vyžaduje riadne silný žalúdok...hoci občas mám pocit, že dnešné médiá nám servírujú toľko zloby, krutosti a zvrátenosti, že mnohým sa hranica „normálneho“ značne posunula. Pomaľované vtáča však strháva masky, obnažuje holú podstatu a nastavuje zrkadlo. Je to príbeh o strate nevinnosti, ideálov a snov. Príbeh o nepochopení, kde sa berie toľko násilia a o najsilnejšej túžbe – túžbe prežiť.
Jedna z najsilnejších kníh , aké som v poslednom čase prečítal. Vyvoláva v nás hnus, odpor, ľútosť, bolesť. O to viac, že ide o malého chlapca...
Mala by však v nás vyvolať najmä zamyslenie a pripomínať nám udalosti, na ktoré by sa nemalo zabúdať. Pretože ani dnes to nemajú ľudia odlišujúci sa od väčšiny jednoduché – psychicky, intelektuálne, ani telesne.
Začítajte sa do knihy Pomaľované vtáča , ktorá mnohým zmenila pohľad na svet...