Román Lampa tvoria dve dejové línie. V súčasnosti sa stretne Eve a Dominic, na brehoch Ženevského jazera, v záhradnom bludisku Labyrint piatich zmyslov. Eve zišla z cesty, stagnovala v práci, v súkromí a paradoxne v bludisku našla životnú lásku. Presťahujú sa do francúzskeho Provensalska, na usadlosť Les Genévriers, kde chcú utužiť svoj nový vzťah.
Od tej chvíle je príbeh doslova prevoňaný levanduľou , sladkými plodmi ovocných stromov...
"Z vysokánskej moruše pri ovčinci padali plody až v obscénnom prívale hojnosti. Pchali sme si ich do úst, šťavnatá sladkosť nám vybuchovala na perách a na jazyku, až sme mali fialové ruky aj líca... Pulzovanie, ktoré vytláčalo von sladkú, omamnú vôňu, sa zrýchlilo, keď som sa zohla po napadané figy a potom som ich roztvárala, hľadajúc hmyz, už teraz opitý šarlátovou dužinou."
Na tom istom mieste kedysi dávno žila Bénédicte Lincelová, ktorá sa nešťastne zamilovala do Andrého a ich symbolom bola lampa. Starodávna s ozdobným železným rámom. Stala sa ich signálom. Chcem ťa, čakám ťa. Nie si v tme sama.
Postupne sa tieto dva príbehy prepletajú a spoločne odkrývame záhady a tajomstvá týchto dvoch línií. Život sa však zriedkavo uberá smerom, ktorý očakávame. Idylka Eve a Dominica postupne dostáva trhliny – vynára sa Rachel, exmanželka jej priateľa. Ako prízrak, plazivý nepokoj, ktorý jej spôsoboval čudesné tušenie, mrazenie... Eve neskôr skoro zabije preborená strecha a pri výkope nového bazéna nájdu ľudské kosti a lebku.
Hlavná hrdinka rýchlo zisťuje, že všetci chcú odpovede a jasné závery, ale v živote to tak vždy nebýva. Človek sa uspokojí s tým najlepším dosiahnuteľným výsledkom, zmieri sa s tým, že všetko nedokáže vysvetliť...
Prečítajte si úryvok o levanduľovom priemysle.
Lawrensonovej kniha má však to, čo márne hľadáte v iných podobných príbehoch: atmosféru a úžasnú hru so slovami. Opisuje vetry, ktorých sa Provensalskom preháňa do dvesto a vy ich cítite na pokožke a vo vlasoch. Jemnejší bise, čiže božtek. Studený severný vetrisko l´air noir alebo bise noir, čierny vietor, čierny bozk, ktorý je zúrivý a mrazivý. Alebo medvedí vietor – le vent de l´ours, vietor melancholických básnikov, maliarov a rojkov.
Pri jej opise vin de noix, orechového vína, sa mi zbiehali slinky, hoci víno nepijem. V júni nazbierali ešte zelené vlašské orechy, ktoré sa potom nechali lúhovať spolu v červenom víne, pálenke eau-de-vin, s pridaným cukrom a pomarančmi. Vzniklo z toho sladké svetlohnedé víno, orechový likér, ktorý prichádzali nakupovať ľudia z ďalekého okolia.
Z knihy Lampa doslova vytekajú šťavy, cítiť z nej vône, počuť krásne melódie. Možno je to aj tak trochu na škodu príbehu, ktorý ustupuje do úzadia a celé to vnímate ako pokojnú prechádzku po rozkvitnutých záhradách. Každopádne je to však ideálne čítanie pre tých, čo museli zostať doma a o dovolenke môžu iba snívať. Užijete si ju:-)
„Počula som, že šťastné detstvo je vlastne prekliatím, pretože nič, čo po ňom nasleduje, sa mu nemôže vyrovnať. Ľudia však chcú niekedy priveľa. Nedokážu prijať, že život je samý zápas a že šťastie sa dá nájsť, keď človek tie zápasy vybojuje. Že síl možno čerpať z rezerv, ktoré vznikli v dobrých rokoch.“